Vždy žila v jednej izbe, šťastie prišlo v starobe

Vydané 25. 4. 2006 o 0:00 Autor: KVETA FAJČÍKOVÁ
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK

Do šesťdesiatky nezažila takmer nič pekné. Bola neželané, matkou odstrkované dieťa. Celý život prežila v jedinej izbe, lebo sa narodila s vážnou deformáciou nôh.

Mama sa za postihnutú dcéru hanbila. Choré nohy jej neumožňovali nijaký pohyb a tak Rozália Húšťavová trávila dlhé roky deň čo deň úplne rovnako. Pripútaná na lôžko.

Jej život sa zmenil od základu po tom, čo prišla do domova dôchodcov vo Veľkom Krtíši. Tam našla všetko, po čom dlhé roky túžila. Šťastie, pochopenie, lásku aj seba samu.

Dnes žije v spoločnej izbe s priateľom Pavlom Kozmom. Toho život takisto poriadne preskúšal. Mal rodinu a deti, v dospelosti však ochorel na sklerózu multiplex, rozviedol sa a dnes je odkázaný na invalidný vozík.

"Asi to tak všetko muselo byť. Keby som neochorel, nenašiel by som svoju Róžiku," hovorí Pavol. Keď prišiel párik pred pár rokmi za riaditeľom domova Teodorom Bomborom so žiadosťou, aby mohli spolu bývať, nezaskočilo ho to. Videl, čo jeden pre druhého znamenajú a ako zo dňa na deň ožívajú.

"Cítil som obrovskú silu, ktorá z nich ide, a bol som šťastný. Vzťah im úplne zmenil život. Postarali sme sa, aby im spoločné bývanie vyhovovalo," ukazuje riaditeľ.

Róžika, ako Rozáliu všetci v domove volajú, radšej hovorí o Paľkovi ako o svojom predchádzajúcom živote. Na ten spomína s bolesťou: "Som veriaca, ale toto sa ťažko odpúšťa. Prišla som o toľko rokov života."

Jej matka ešte žije, no s dcérou sa nestretávajú. O to viac prilipla k Pavlovej matke. "Je ako moja," hovorí o nej.

Róžika ako dieťa nikdy nechodila do školy či na prechádzku. Sem-tam sa zastavili kamarátky, pri okne sa popri jednej z nich naučila čítať a písať. "Bola som samouk, nič iné mi neostávalo. Chcela som tie nekonečné dni niečím vyplniť," spomína Róžika.

Pochádza z juhu Slovenska a doma hovorili iba po maďarsky. Slovenčinu spoznávala až v domove a dnes sa už dohovorí bez problémov: "Občas mi nejaké slovíčko uletí, ale mám tu kopu priateliek, ktoré ma vždy opravia. Aj tak sa učím."

Rýchlo sa naučila aj gazdovať. V domove sa im o väčšinu vecí postarajú, ale aj tak si nenechá ujsť príležitosť, aby Pavlovi navarila, povedzme, dobrú kávu.

On ju za to odmieňa drobnými pozornosťami. "Na Valentína mi dal strieborný prstienok s ružovým očkom. Aj na prst sa ho bojím dávať, tak ma potešil," uzatvára pani Rozália, ku ktorej prišlo šťastie v starobe.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahRybáriková: Keby mi to niekto povedal, pošlem ho na liečenie

Slovenská tenistka postúpila už do osemfinále Australian Open. Tak ďaleko nikdy nebola.

Babiša a Faltýnka vydajú na trestné stíhanie

Babiš v prejave zopakoval, že kauza je podľa neho zmanipulovaná.

Spoplatnený obsahNajväčší tender tretej Ficovej vlády sa blíži do finále

ŽSR chcú modernizovať úsek za Bratislavou.

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní