 Jaroslav Skála (vľavo) viedol od roku 1948 protialkoholické oddelenie psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK. FOTO - ČTK |
Abstinencia je ako nezariadený byt, ktorý si vyliečený alkoholik musí znovu predstaviť, tvrdí člen českej protialkoholickej liečby Jaroslav Skála, ktorý sa 25. mája dožíva 90 rokov.
Pacient si musí vytvoriť systém hodnôt a poznať sám seba lepšie než v čase, keď pil. Preto Skála kladie hlavný dôraz na psychoterapiu. "Za kľúčové považujem, aby liečení alkoholici začali mať záujem o iných. Nebyť taký zahľadený do seba, akoby iní a ich problémy neexistovali," hovorí.
Ak má byť liečba úspešná, musí pacient nájsť iné zdroje pohody. Samotný Skála abstinuje od päťdesiatich rokov.
Keď raz ráno po nočnej oslave bolo z neho cítiť alkohol, spýtala sa ho jeho spolupracovníčka a potom aj životná partnerka Arnoštka Maťová, či to nemôže jeho pacientom prekážať. Premýšľal o tom a výsledkom je jeho viac než štyridsaťročná abstinencia.
Zdroje pohody našiel v čítaní, v hudbe a v behaní. Behať naučil aj svojich pacientov. "Endorfíny si môžem vyrobiť aj sám, ale musí to byť za cenu dôkladne spoteného trička, nie zadarmo," upozorňuje.
Od čias, keď s liečbou alkoholizmu začínal, v Česku významne stúplo množstvo skonzumovaného alkoholu. "Vtedy to bolo šesť až sedem litrov ročne, teraz je to okolo desiatich. Ľudia závislosť od alkoholu podceňujú," hovorí.
Kvalitná liečba kladie veľké nároky aj na terapeuta. Vyžaduje pokoru a sebaovládanie. "To je fuška na celý život," dodáva.
Od svojich žiakov abstinenciu nevyžaduje, ale odporúča. Ale aj z profesionálov to podľa neho vydrží málokto: "Nemajú v sebe sebavedomie abstinenta. Abstinujem, pretože mi pacienti za to stoja."
(čtk)
