Kňaz Michal Lipták má okolo seba svoje aj kúpené obrazy. Umenie ho oslovilo v detstve. FOTO PRE SME - AUTOR |
Ateliér farára v Spišskej Sobote je na vrchu starobylej fary. Desiatky obrazov sú rozložené po zemi. Ostatné visia na stenách celej budovy. Nie sú to len diela 55-ročného Michala Liptáka. Medzi nimi nechýba ani jeho prvý kúpený. Pri niekdajšom plate 600 korún mesačne naň dlho šetril, vyšiel ho 3500.
"Je od akademickej maliarky Márie Medveckej a pamätám si na ten neopakovateľný pocit, keď sme vstúpili do jej ateliéru. To, koľko stál, som vtedy nikomu nepovedal. Mám pocit, že by to nepochopili," hovorí farár dnes.
K umeniu sa dostal cez vrcholné umenie stredoveku v ľubických kostoloch. Odtiaľ bol len krok k obdivu. A nebolo to vedomé.
"Sme normálni chlapci, ktorí hrali hokej, futbal a chodievali do lesa. Nikdy sme si nepovedali: Aha, to je umenie! Nikdy sa však ani nestalo, aby som prešiel okolo niečoho, a poriadne si to nevšimol," spomína.
Viac pochopil v Litoměřiciach na bohosloveckej fakulte, kde bol jedným z predstavených synovec českého výtvarníka Jána Zrzavého. Vďaka nemu sa študenti stretávali s ľuďmi, ktorí umeniu rozumeli a o umení hovorili.
A aj po štúdiách mal Lipták šťastie: dostal sa na faru ku kňazovi, ktorý mal k umeniu blízko. Začal maľovať a navštevovať kurzy pre amatérskych výtvarníkov v Liptovskom Mikuláši.
"Maľoval som hlavne v noci, keď som vedel, že ma nik nebude rušiť. Inklinujem k vytváraniu rôznych sérií a odtieňov pôvodného námetu. Vlastne sa hrám s farbami a motívmi," hovorí.
V minulosti namaľoval aj 60 obrazov za rok, v poslednom období to však nie je ani 10.
"Povinností je viac, večer som unavený. Okrem toho mi pán biskup vždy pripomenie nezanedbávať povinnosti vo farnosti. Dnes už ani nevystavujem, necítim potrebu prezentovať sa, súperiť, čeliť kritike. Na to sú mladší," usmieva sa.
Dojem mučeníctva, radosti, lásky a kríža vyjadruje červenou farbou. "Kríž je neoddeliteľná súčasť ľudského bytia, života každého človeka, bez ohľadu na to, či je veriaci, alebo neveriaci," hovorí.
Svoje umenie nespája ani s duchovnou službou: "Často sa ma pýtajú, či náboženstvo premietam do svojich obrazov. Kňazstvo s umením nespájam. Pre mňa je maľovanie relax a pokus komunikovať inak ako slovami."
Napríklad taký Picasso. Zhýralec a komunista, ktorý striedal ženy, jednoducho, mravne skazený človek, ho svojím umením upútal azda najviac. "Je to čosi magické, ťažko opísateľné," uzatvára kňaz.
ĽUBOMÍR LEHOTSKÝ