 Magda Paveleková oslávi 7. júna neuveriteľných 75 rokov. Dole na snímke je s Marošom Kramárom, zostali kamaráti, aj keď odišiel z Inkognita. FOTO SME - PAVOL MAJER a TASR |
O pár dní oslávi 75 narodeniny. Diváci ju poznajú aj ako pani Majdu, komičku, ktorá odmalička chcela byť herečkou. Hrá v divadle, účinkuje v televízii, v rozhlase, v reklamách. No pred jubileom nebilancuje, naopak, má plány do budúcnosti. Aj o nich sme sa rozprávali s MAGDOU PAVELEKOVOU.
Keď ste mali 70 rokov, hovorili ste, že sa necítite stará. Ako je to dnes?
Nerada počítam dni a hodiny. Môže za to jeden dátum v mojom živote: keď mi zomrela dcéra. Odvtedy čas neexistuje, nič sa nestalo. Inak by sa to nedalo prežiť.
Ani nič neplánujete?
Plánujem, ale do toho, čo sa stalo, sa nestarám. Nespomínam si na to.
Ako žijete?
Ako každý blíženec, naplno. Keď niečo chceme, tak o to vieme veľmi bojovať. Dovtedy, kým to nedostaneme. Potom sme uspokojení - a začneme bojovať za niečo nové.
Čo napríklad?
Novinári mi stále pripomínajú, že mením domy, byty. Ak by som nemenila, znamenalo by to, že som stará žena, že ma nič nezaujíma a nechcem už nič nové plánovať.
Vplýva na vašu vitalitu herecké prostredie, profesia?
Áno, lebo pracujem s mladými ľuďmi, ktorí nemajú problémy typu: tu ma pichá, to ma bolí. Majú tie, že musia zaplatiť nájom. Nechcela by som byť teraz mladá herečka. Keď som bola mladá, mala som úžasnú istotu. Každé dva týždne som si v divadle vyzdvihla výplatu a normálne zaplatenú nemocenskú.
Rozumiete si s mladšími kolegami?
Kamarátov si, našťastie, človek vyberá. Nie ako rodinu. Preto je to v poriadku. Niektorých kamarátov mám dlhé roky. Všetko o sebe vieme a výborne si rozumieme. Potom mám kamarátky kolegyne, moje najmladšie kamarátky. Muzikál Mníšky už robíme päť rokov bez prestávky.
Aký je záujem publika o divadlo?
My ho máme totálne plné. V televízii sa začali vysielať rôzne reality šou a ľudia sa zbláznili a začali chodiť do divadla.
Čo motivuje vás?
Peniaze. A to, čo robím, robím na sto percent.
Dokončili ste si aj jazykovú školu?
Začala som tam chodiť pred piatimi rokmi, dokončila som tri ročníky. Popri práci to bolo veľmi náročné. Našťastie sme chodili dve, ja a Gizka Oňová. Keď jedna chýbala, druhá jej v učení pomohla. Bola som aj s vnukmi v Tatrách, učili sme sa angličtinu formou meditácie.
Akú ste mali výchovu vy? Narodili ste sa v aristokratickej rodine.
Bola som vychovávaná tak, že mám milovať svoju vlasť. Že mám byť pravdovravná, čestná, že mám pomáhať slabším. Teda to, podľa čoho žili moji predkovia. Ja sa tak snažím vychovávať svojich vnukov.
Máte recept aj na to, ako si vychovať divákov?
Nikdy som neodmietala hrať rozprávky. Ja a Vlado Müller sme hrali vždy pre detského diváka. Mnoho hercov to odmietalo hrať, lebo to znamenalo, že nedeľu nebudete tráviť s rodinou, ale v divadle. K ľuďom som sa snažila vždy správať slušne. Aj keď ma niekto oslovil na ulici. Ľudia majú komikov radi.
 FOTO |
