Odlomený chvost havarovaného lietadla na linke z Prahy do Bratislavy vydržal na hladine Zlatých pieskov 3 hodiny. Väčšina cestujúcich sa utopila, lietadlo spadlo z výšky 40 metrov. Zvyšky lietadla 8 dní vyťahovali hasiči.
FOTO - ČTK
Bolo slnečné letné ráno 28. júla 1976. Do štvormotorového lietadla IL-18B nastúpilo na pražskom letisku v Ruzyni k letu ČSA do Bratislavy 79 ľudí. Pre väčšinu z nich to bol posledný let v živote. Skončil tesne vedľa cieľa: v jazere Zlaté piesky pri Bratislave.
Čo predchádzalo jednej z najväčších havárií v histórii československého letectva? Lietadlo vzlietlo o 8.52 .
Komunisti zakázali núdzové pristátie vo Viedni
Deň predtým lietadlo priletelo z Tripolisu s poruchou štvrtého motora. Mechanici ho kontrolovali celú noc, ale nič nenašli. Dvadsať minút po štarte však začal haprovať jeden motor a nakoniec sa celkom pokazil. "Palubný technik vypol motor, o ktorom vedel, že mal problémy deň predtým. Ten pracoval správne, v skutočnosti nefungoval motor číslo tri," povedal predseda technickej komisie Českého združenia dopravných pilotov Karel Mundel pre český denník Mladá fronta Dnes.
Jaromír Kratochvíl jeden z cestujúcich, ktorý ako jeden z mála prežil, si na osudový let spomína takto: "Štart bol pokojný. O chvíľu sme sa vzniesli nad Prahou. Asi po dvadsiatich minútach začal horieť motor. Málokto si to všimol, ľudia boli ešte rozospatí. Ďalej sme leteli len s tromi funkčnými motormi, v núdzovom stave."
Kapitán lietadla podľa neho chcel núdzovo pristáť v Brne. "Na to však nedostal povolenie, lebo vtedy tam bola vietnamská delegácia. Vzápätí sa spojil s letiskom vo Viedni, kde mu ponúkli núdzové pristátie. Komunistickí pohlavári však túto možnosť zatrhli z prestížnych dôvodov. Radšej riskovali naše životy, než aby lietadlo zo socialistického Československa núdzovo pristálo na Západe. Zostávala nám jediná možnosť - letieť až do Bratislavy," povedal Kratochvíl v minulosti pre denník Nový Čas.
Let až do Bratislavy prebiehal z pohľadu bežného cestujúceho normálne. Prvý pokus o pristátie v Bratislave pilot nedokončil a pokúsil sa o druhý pokus.
Najskôr ticho, potom tiché vzlyky
"Posádka chcela nahodiť späť motor číslo štyri. Nemala už na to čas," povedal Mundel. Potom lietadlo preletelo areálom letiska a pri veľkom náklone vpravo spadlo do jazera Zlaté piesky. Zahynulo 76 osôb, prežili len traja ľudia.
"V lietadle bolo najprv ukrutné ticho. Potom sa ozvali tiché vzlyky," povedal Kratochvíl pre český denník.
Z vody vyčnievala iba zadná časť lietadla, kde sedel Kratochvíl. "Vyšplhal som sa po ranených hore a snažil sa otvoriť dvere.
Nebol som schopný o ničom premýšľať, fungoval len môj pud sebazáchovy. Dovnútra sa nahrnula voda, na viac sa nepamätám," hovorí.
Väčšina cestujúcich sa utopila
Medzi záchranármi vtedy nechýbali zväzarmovskí potápači, ale keď sa dostali k jazeru, traja šťastlivci už boli na brehu a záchranka ich viezla na chirurgiu. "Boli to tí, ktorí sa v čase pádu nachádzali v zadnej časti lietadla a nestratili duchaprítomnosť," rozpráva jeden z vtedajších záchranárov-potápačov Gustáv Jendek.
Dlho sa tajilo, že smrť väčšiny cestujúcich nastala utopením. Vtedajší komunistický režim zatajoval i príčiny havárie.
Podľa tlačovej hovorkyne ČSA Jany Víškovej bola havária z roku 1976 poslednou tragickou nehodou ČSA.
Kratochvíl od nehody do lietadla nesadol: "Neurobil by som to kvôli rodine." (čtk)
