Jamajský spevák vystúpil včera v Bratislave. Bol to jeho jediný koncert v Európe. Na Slovensko prišiel spolu s matkou. Vraj majú výlet
Sean Paul: Sledoval som cez okno Marleyho

Vydané 14. 12. 2006 o 0:00 Autor: TOMÁŠ PROKOPČÁK , MARTINA HABLÁKOVÁ

Biele kreslo, tmavé okuliare, diamantové hodinky a reťaze. Profesionál a zhovorčivý človek, ktorý vie, kde leží Slovensko a s kým susedí. Európsky čas si však na hodinkách nastaviť nestihol. Pár hodín po jeho príchode do Bratislavy sa venoval novinárom. Počas rozhovoru bol príjemný, na otázky o súkromí však odpovedať nechcel. Jamajčan, ktorý s dancehallom dobyl Ameriku aj Európu, SEAN PAUL.

V súčasnosti absolvujete svoje turné. Kde všade ste vystupovali?

„Bol som v Japonsku. Ďalšie turné som absolvoval so speváčkou Mariah Carey po Amerike. Skončili sme v septembri a odvtedy pracujem na novom albume. A popritom robím pár koncertov. Napríklad tento, jediný v Európe a ďalší na Blízkom východe.“

Po odchode z Bratislavy idete na koncert do Dubaja. Je nejaký rozdiel medzi publikom v Ázii, Európe a v Amerike?

„Určite nejaký je. Ľudia však poznajú moju tvorbu z televízie. Videoklipy sa hrávajú na MTV a aj publikum už vie, čo odo mňa môže čakať.“

Dnes na vaše koncerty chodí oveľa viac ľudí ako v minulosti.

„To je pravda. Ale stále mi to robí veľkú radosť, či hrám pre päťsto ľudí, alebo pre milión.“

Wyclef Jean pri návšteve Slovenska hovoril, že ľudia v Európe oveľa viac prahnú po hudbe.

„Je to pravdepodobné, ale nebol som ešte tak ďaleko na Východe. Bol som v Maďarsku, čo je hneď za rohom a trochu ďalej v Lipsku. Takže neviem jednoznačne na túto otázku odpovedať. Ale publikum bolo všade úžasné. Aj na Slovensku chcem zahrať dobrú šou. Chcem, aby sa ľudia zabávali.“

Slovensko ste navštívili prvýkrát?

„Áno.“

Koľko ľudí tvorí váš tím na turné?

„Mám skupinu, ktorá sa skladá z dvadsiatich piatich ľudí. Dvaja zvukoví technici, tanečníci a manažéri. Títo ľudia so mnou chodia na všetky koncerty.“

Máte aj vlastného kuchára a stylistu?

„(smiech) Nie, nie, nemám ani kuchára, ani stylistu. Som pobalený v piatich, nie, vlastne len v dvoch kufroch. Som ako cigán, stále na cestách.“

Na Slovensko ste pricestovali so svojou matkou. Cestuje s vami stále?

„Toto je pre mňa príliš osobná otázka. A na takéto otázky neodpovedám. Ale moja matka so mnou necestuje stále. Teraz áno. Sme na výlete.“

Vyrastali ste v rodine maliarky a športovca. Nemali ste bližší vzťah k športu a umeniu ako k hudbe?

„Jamajka je malý ostrov, na ktorom sa stretlo veľa rôznych vplyvov z Európy a Ázie. Hudba je nad tým všetkým a s ňou som vyrastal. Keď som bol malý chlapec, pozeral som sa z okna a videl som po ulici prechádzať Boba Marleyho.“

Je jamajská kultúra predovšetkým hudba?

„Deti na Jamajke stále vyrastajú s hudbou a tvoria ju. Je jedno, či to niekto nazve reggae. U nás sa produkuje množstvo hudby a detí sú ňou ovplyvnené.“

Hráte na nejaký hudobný nástroj?

„Na gitare zahrám pár akordov. Dokážem zahrať aj na klávesoch, ale stále nie som schopný hrať naživo. Ale pri klávesoch píšem svoje skladby.“

Na poslednom albume nespolupracujete s producentskými hviezdami, ale oslovili ste iba dancehallovej komunite známych producentov. Prečo ste sa tak rozhodli?

„Myslím si, že už som vyrástol ako umelec. Už nepotrebujem preraziť, v New Yourku ma už poznajú. Keď teraz oslovím umelcov ako Busta Rhymes, Rhasel, či so mnou urobia skladbu, súhlasia. Navyše, predal som už šesť miliónov albumov a keď sa povie dancehall, ľudia už vedia o čo ide. Dávam príležitosť aj mladým producentom, ktorí sú šikovní a potrebujú sa presadiť.“

Začiatkom budúceho roku pripravujete nový album. Aký bude?

„Bude opäť dancehallový, teda o hudbe, na ktorú sa dá tancovať a zabávať. Texty budú viac orientované na spoločenskú a politickú situáciu. Producentsky budem spolupracovať s ľuďmi, s ktorými pracujem stále. Teda s jamajskými producentmi, ktorí produkovali aj moje skladby s Beyoncé či s Blue Cantrell.“

Jamajka je známa svojou kriminalitou. Je to pravda?

„Na Jamajke nájdete veľa mladých ľudí, ktorí nosia zbrane, pretože sa snažia chrániť seba a svoje okolie. Nehovorím o osemnásťročných mladých ľu­ďoch, ale o deťoch, ktoré majú štrnásť rokov. Aj v jednej skladbe hovorím, že nemusíš zabiť brata, aby si mohol byť úspešný.“

Pomáhate im?

„Snažím sa. Keď tieto deti stretnem, ponúknem im peniaze a pošlem ich do školy. No oni odpovedia, že žiadnu školu nemajú. Vyrastajú v spoločnosti, ktorá ich nevie ochrániť. Deti na Jamajke kradnú už len preto, lebo môžu kradnúť a nikoho to nezaujíma. Všetci túžia po moci a po peniazoch, pritom si neuvedomujú, že Jamajka je malý a bohom zabudnutý ostrov.“

Deti na Jamajke nemajú žiadnú budúcnosť a vzory?

„Ja som napríklad vyrastal v normálnej rodine a chodil som do školy. Aj keď som vyštudoval vysokú školu, trvalo by mi desať rokov, kým by som si kúpil auto. So vzdelaním nič nezarobíte, nemajú pre vás prácu. To nie je nič pre mňa a čo potom pre deti z geta. Keď nemajú čo do úst.“

Hlavné správy

Spoplatnený obsahRybáriková: Keby mi to niekto povedal, pošlem ho na liečenie

Slovenská tenistka postúpila už do osemfinále Australian Open. Tak ďaleko nikdy nebola.

Spoplatnený obsahNajväčší tender tretej Ficovej vlády sa blíži do finále

ŽSR chcú modernizovať úsek za Bratislavou.

Foto: FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní