Sabovčíkov nový rekord: trikrát na Slovensku

Vydané 22. 12. 2006 o 0:00 Autor: MARTINA HABLÁKOVÁ

V roku 1986 opustil Slovensko. Amerika ho pozná pod prezývkou Jumping Joe. Je vyhľadávanou krasokorčuliarskou hviezdou. Vystupuje s Brianom Boitanom, Katarínou Wittovou či s Brianom Orserom. Vďaka šou Hviezdy na ľade trávil tento rok aj na Slovensku. JOZEF SABOVČÍK.

Keby ste zmenili svoj život, vybrali by ste si dráhu vrcholového športovca?

„Ja som začal korčuľovať, keď som mal šesť rokov. Vtedy som o dráhe vrcholového športovca nerozmýšľal. Stal som sa ním postupne, keď sa začali dostavovať úspechy. Ale nemenil by som.“

Ku krasokorčuľovaniu vás priviedla babička. Vraj chýbala len na vašich piatich tréningoch v detstve. Vždy vám verila?

„Babička po mne hlavne chcela, aby som sa na tréningoch snažil a neulieval sa. Samozrejme, že chcela, aby som bol úspešný, ale to nebolo to hlavné. Či som jazdil dobre, alebo nie, to jej bolo jedno, ak videla, že som do toho dal všetko, čo som mal.“

Vaši rodičia boli tanečníci. Pohyb a lásku k tancu ste zdedili po nich?

„Určite mi rodičia dali nie len lásku k pohybu, ale aj talent som musel zdediť po nich.“

Súhlasili s vaším rozhodnutím stať sa krasokorčuliarom?

„Myslím, že zo začiatku chceli, aby som išiel v ich stopách, ale keď videli, ako ma bavilo korčuľovanie, už neprotestovali. Prvý raz, keď ma videli na ľade, začal som sa im predvádzať. Skoro som si vyrazil predné zuby, ktoré mi práve dorástli. Vtedy mama povedala, že ma už na ľad nepustí, ale našťastie jej to dlho nevydržalo.“

Čo vám v detstve chýbalo?

„Či mi niečo chýbalo, alebo nie, nevymenil by som svoje detstvo za žiadne iné.“

Kedy prišli prvé úspechy?

„Úspechy prichádzali každý deň. Keď som sa naučil nový skok, nový krok, trojku alebo konečne spraviť okrúhly kruh bez kružidla (vtedy sme ešte robili povinne cviky). To boli úspechy, ktoré mi dodali chuť do ďalšej roboty. Tieto úspechy síce diváci nevidia, ale sú možno dôležitejšie než úspechy pred miliónmi ľudí.“

S úspechmi prišli aj sklamania, ktoré sa týkali hlavne zranení. Nemali ste už v tom období chuť prestať ?

„Prestať s korčuľovaním som nikdy nechcel, preto ešte stále korčuľujem. Keď som však videl, že sa moja rehabilitácia preťahuje dlhšie a dlhšie, chcel som hlavne prestať s amatérskym korčuľovaním. Bolo mi totiž jasné, že ak by som sa vrátil na amatérsku scénu, nemohol by som vystupovať tak, ako by som si predstavoval.“

31. januára 1986 ste navždy prepísali históriu svetového krasokorčuľovania. Ako prvý na svete ste skočili štvoritý skok. Uvedomovali ste si, čo ste dokázali?

„Bol to môj tretí skok v programe, takže som si veľmi ten pocit užiť nemohol, pretože bolo treba ešte dokončiť zvyšok voľnej jazdy. Je to však pocit, na ktorý nikdy v živote nezabudnem. A skutočnosť, že sa mi to podarilo, tú som si uvedomil až neskôr.“

V tom istom roku ste sa rozhodli odcestovať. Museli ste začať od začiatku?

„Rok som strávil v Stuttgarte, kde som trénoval a pomaly som sa dostával do formy. V roku 1988 som priletel do Kanady a začiatky boli veľmi ťažké. Všetci vedeli o mojom zdravotnom probléme, teda o zranení kolena a báli sa ma angažovať do dlhšej šou. Ale neskôr sa mi podarilo presadiť sa. Išlo to postupne, ale o tom viac som sa snažil.“

Súvisel váš odchod so socializmom? Veď v tom období sa krasokorčuliarom darilo dobre a výdavky vám platil štát.

„Vôbec nie. Ja som sa oženil s Kanaďankou a spoločne sme sa rozhodli, že budeme žiť v Kanade. V tom čase už moja amatérska kariéra na Slovensku bola ukončená z dôvodu zranenia.“

Dovolili vám odísť legálne? Pretože vy svoj odchod nepovažujete za emigráciu a slobodne sa dalo odísť až po roku '89.

“Či už zo mňa chceli urobiť príklad, alebo nie, to neviem. Ale moje legálne vysťahovanie prešlo úplne bez problémov. Ja by som nikdy nebol odišiel z Československa, keby som sa nemohol vrátiť. Preto som urobil všetko tak, ako som mal urobiť.“

Rozdelenie Československa ste nikdy neprijali. Prečo?

„Celá mamina rodina je z Čiech a otcova rodina je zo Slovenska, takže ja som naozaj Čechoslovákom. Keď som odchádzal, republika bola ešte nerozdelená. Možno ak by som tam býval počas rozdelenia, bral by som to dnes inak.“

Obdobie, keď sa delilo Československo, muselo byť pre vás ťažké.

„To obdobie som prežíval s ľútosťou, pretože som bol veľmi ďaleko od toho, čo sa dialo.“

Po príchode do Kanady ste mali predstavu, ako budete ďalej žiť?

„Vždy som vedel, že chcem profesionálne korčuľovať a dúfal som, že sa mi korčuľovaním podarí aj zarobiť si na živobytie. Som rád, že sa mi to podarilo, aj keď to trvalo nejaký čas.“

Ako ste prišli k prezývke Jumping Joe?

„Scott Hamilton ma tak nazval, keď komentoval jedny profesionálne preteky. Odvtedy mi táto prezývka zostala.“

Pred štrnástimi rokmi sa vám narodil syn. Zmenili sa vaše hodnoty?

„Hlavne sa zmenilo to, že som prestal byť najdôležitejším človekom sám pre seba. Ten pocit, keď som ho držal na rukách asi minútu po narodení a on sa na mňa pozrel a prestal plakať, ako keby vedel, že ja sa o neho postarám, ma zmenil navždy.“

Syna Blada ste po rozvode získali do opatery.

„Áno. Ale je to naozaj nezvyčajné. Dokázal som asi sudcu presvedčiť, že od Bladovho narodenia som sa vždy snažil brať do úvahy, čo je pre neho najlepšie. To v mojej profesii nie je zrovna najľahšie. Večné cestovanie, vystúpenia a vôbec kočovný život, to nie je ideálne prostredie pre malé dieťa. Ja som sa snažil prispôsobiť si svoj život tak, aby Blade cestoval čo najmenej. A keď so mnou cestovať musel, vždy som sa o neho staral sám, bez cudzej pomoci. A ak by som to nezvládal, zmenil by som svoju kariéru absolútne bez debaty. K tomu však našťastie nemuselo prísť. Všetko som zvládol.“

Máte dvoch synov a ste druhýkrát ženatý. Je niečo, čo vám k šťastiu chýba?

„Jedine to, že by som chcel zarábať peniaze bez toho, aby som musel večne cestovať. Inak mi nič nechýba. Zatiaľ.“

A po profesionálnej stránke?

„Doteraz som mal dosť šťastia, takže sa radšej sťažovať nebudem.“

Kedy ste zažili najkrajšie Vianoce?

„Každé Vianoce, ktoré strávim doma s rodinou, sú najkrajšie. Hlavne, aby sme boli zdraví.“

Nie sú krasokorčuliari v období Vianoc najviac vyťažení? Viete si napriek pracovným povinnostiam vychutnávať vianočnú atmosféru?

„Cez vianočné obdobie je dosť náročná sezóna, ale zatiaľ sa mi vždy podarilo prísť domov na Vianoce. Niekedy je to len na pár dní. A keď som doma, na pracovné povinnosti zabudnem veľmi rýchlo.“

Aj slovenské vianočné zvyky ste si priniesli do Ameriky?

„Rodina mojej ženy Jennifer má podobné zvyky ako my, to znamená, že darčeky sa otvárajú večer 24. a až po večeri. Kapra však nejeme, pretože ja som ho nikdy nemal rád. A keby by som ho aj veľmi chcel jesť, je to problém. V Amerike ho nedostať.“

Ako vyzerajú Vianoce u vás?

„Podobne ako u nás na Slovensku, ale museli sme ich kvôli deťom prispôsobiť aj americkej tradícii. To znamená, že celý deň je pôst a potom je večera. Po večeri si rozdáme darčeky od nás. V noci príde Santa Claus a prinesie darčeky. A ráno majú deti ešte viac hračiek.“

Stíhate sa popri práci venovať aj rodine?

„Stíham to snáď dobre. Všetci chápu, že moja robota súvisí s cestovaním. Keď som doma, tak sa im to snažím vynahradiť. Okrem toho tiež vedia, že túto prácu nebudem môcť robiť navždy. A jedného dňa budem s nimi doma stále.“

Čomu sa chcú venovať vaši synovia?

„Blade sa venuje hudbe a uvidíme, či mu to ostane. Malý Jožko vyzerá, že má sklony ku korčuľovaniu, ale je to ešte príliš skoro. Ešte má čas.“

Odhovárali by ste ho, ak by si vybral kariéru krasokorčuliara?

„Pre Blada je už na to neskoro, ale Jožka prehovárať ani odhovárať nebudem. Čo si vyberú, to si vyberú. My sa im budeme snažiť pomôcť v čomkoľvek.“

Počas Vianoc by mali byť ľudia k sebe milší. Kedy vy máte také obdobie a robíte si v duši poriadok?

„V duši by si mal človek robiť poriadok stále, nielen na Vianoce. A o to sa snažím.“

Sú ľudia, ktorí vám na Vianoce chýbajú?

„Rodičia. Jedného dňa by sme chceli stráviť Vianoce spolu s celou mojou aj Jenniferinou rodinou. To však bude musieť počkať, až keď prestanem cestovať.“

Ako často chodíte na Slovensko a za kým?

„Tento rok som bol na Slovensku trikrát, čo je asi môj osobný rekord. Ja by som chodil častejšie, ale bohužiaľ mám najviac roboty v Amerike. Keď mám vystúpenia v Európe a nájdem si pár dní voľna, vždy prídem pozrieť rodičov na Slovensko.“

Máte tu ešte priateľov?

„Okrem rodiny málo, ale predsa len sa nejakí ešte nájdu.“

Vrátili by ste sa žiť na Slovensko?

„Momentálne by to asi bolo pre rodinu trochu ťažké, ale človek nikdy nevie, čo mu život prinesie.“

Rocková hudba a maľovanie obrazov. To sú vaše koníčky. Rozmýšľali ste už nad tým, čo budete robiť, ak prestanete profesionálne korčuľovať?

„Určite budem vždy aspoň nejakým spôsobom zapojený do krasokorčuľovania, pravdepodobne ako tréner. Už teraz trochu trénujem krasokorčuliarov. Moja zverenkyňa Erin Reedová sa práve v tomto roku kvalifikovala na Majstrovstvá USA v senioroch a ako juniorka bola štvrtá na Majstrovstvách USA. Hudba a obrazy budú vždy moje koníčky.“

Máte nesplnené sny, túžby?

„Ja budem so životom spokojný, keď budem vedieť, že sme všetci zdraví. Moje deti majú o seba postarané. Majú svoju rodinu a kariéru. Čo iné môže otcovi chýbať k šťastiu.?“

JOZEF SABOVČÍK sa narodil 4. decembra 1963 v Bratislave. Štartoval na ZOH v roku 1984, kde získal bronzovú medailu. Na MS (1983) získal 6. miesto a o rok neskôr získal na MS Európy 4. miesto. Na ME (1985) skončil prvý. V roku 1986 predčasne ukončil svoju kariéru, kvôli operácii kolena. Následne odišiel do Kanady a stal sa profesionálnym krasokorčuliarom. Je prvým krasokorčuliarom, ktorý na súťaži skočil štvoritý skok. A ako prvý na svete sa naučil skákať salto dozadu s dopadom na jednu nohu. Svoje umenie predviedol v Európe, Amerike, Kanade, ale i v Afrike. Je druhýkrát ženatý. Má dvoch synov, Blada (14) s Kanaďankou Tracy Weinmanovou a Jozefa (3) s Američankou Jennifer Veriliovou. Má slovenské i kanadské občianstvo. V súčasnosti žije v americkom Salt Lake City. Svoju váhu 62 kilogramov si drží dodnes. Rozpráva piatimi svetovými jazykmi. Má rád rockovú hudbu a vo voľnom čase maľuje obrazy.

Ako prvý na svete skočil salto dozadu.

FOTO – ARCHÍV

Jozef Sabovčík je druhýkrát ženatý. Na snímke je so synom Bladom (sprava), manželkou Jennifer a synom Jozefom.

FOTO – ARCHÍV

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAktivitou v parlamente nesrší, politickú budúcnosť má Kaliňák už spečatenú

V Smere je stále veľmi silný, hovorí o Robertovi Kaliňákovi politológ.

Spoplatnený obsahRytmusa pozvali na džezový koncert. Výsledok prekvapil

Na festivale One Day Jazz Festival mal Martin Valihora nečakaného hosťa.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Spoplatnený obsahToto nie je cenzúra, je to základná slušnosť

Je našou povinnosťou postaviť sa vám.

PODCAST ZOOM

Zoom: Čo keď čierne diery nejestvujú, a je to ešte záhadnejšie

Vedci uvažujú o alternatívnom zdroji.

Foto: TV JOJ

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní