Prvý známy glóbus, dochovaný až do dnešných čias, je spojený s menom nemeckého učenca Martina Behaima. Od chvíle, keď po bohatom a dobrodružnom živote zomrel v lisabonskom dominikánskom kláštore
v úplnej chudobe, uplynulo 29. júla 500 rokov.
Nemecký astronóm, kartograf a navigátor v portugalských službách Martin Behaim vyrobil najslávnejší glóbus sveta vo významnom roku 1492, spojenom s objavením Ameriky Kolumbom. Urobil tak vo svojom rodisku, nemeckom Norimbergu. Hlavným podnetom bolo želanie Georga Holzschuhera, váženého a osvieteného člena mestskej rady, ktorý sa zaujímal o cestovanie a objavy.
Radca Magellana
Behaimov glóbus má priemer 541 milimetrov. Je z lepenky napnutej na drevenej konštrukcii v tvare gule. Pokrýva ho vrstva sadry, na ktorú podľa návrhu Georga Glockendona nalepil mapu troch kontinentov a mnohých atlantických ostrovov; Amerika si na svoje oficiálne narodeniny musela ešte nejaký čas počkať. Dnes je originál glóbusu uložený v historických zbierkach mesta, jeho kópiami sa pýši aj Paríž a Washington.
Behaim guľatú zmenšeninu Zeme samozrejme nevymyslel, prvé správy o hviezdnom glóbuse pochádzajú približne z roku 300 pred n. l. V roku 150 pred n. l. mal vytvoriť grécky filozof Krates Malloský prvý glóbus Zeme - namaľoval na nej mapu Eratosthena Alexandrijského. Behaimov výtvor je však zaujímavý tým, že symbolizuje koniec stredoveku a začiatok novoveku, charakterizovaný mnohými objavnými plavbami a rozvojom vied a umení. Podľa jednej legendy to bol práve Behaim, kto poradil Portugalčanovi v španielskych službách Fernandovi Magellanovi, aby oboplával Zem, lebo jedine tak môže zistiť, či je naozaj guľatá. Magellan to ako prvý človek dokázal, aj keď pri svojej výprave v roku 1521 na Filipínach zahynul.
Jablko alebo zemiak?
Behaim nazval svoj priekopnícky výtvor Erdapfel, čo v doslovnom preklade z nemčiny znamená zemiak, v anglo-americkej literatúre však možno nájsť akosi vznešenejší, ale menej výstižný preklad - zemské jablko. Zem má k tvaru jablka ďalej ako k vydarenému zemiaku, a okrem toho Behaima stálo nemálo námahy, než svoj glóbus doslova vytrhol zo zajatia stredoveku; rozhodne mu nespadol na hlavu tak prirodzene ako preslávené Newtonovo jablko. Nechajme však slová slovami, veď názov Behaimovho diela nie je až taký dôležitý.
Sám Behaim sa po latinsky volal Martinus de Bohemia, Martin z Čiech, lebo mal českých predkov, ktorí pochádzali z okolia dnešnej Plzne, do Nemecka sa presťahovali niekedy v 13. storočí.
Ako syn bohatého obchodníka dostal dobré matematické vzdelanie. Cestovanie mal nepochybne v génoch, a tak sa zúčastnil na dvoch vtedy významných výpravách Portugalčana Diega de Cao. Ten v rokoch 1481 - 1482 najskôr objavil ústie rieky Kongo a pri ďalšej výprave v rokoch 1484 - 1486 preskúmal pobrežie západnej Afriky a dostal sa takmer k obratníku Kozorožca.
Za zaznamenanie stojí, že to bol práve neskorší tvorca glóbusu, kto v portugalskom námorníctve zaviedol novú navigačnú pomôcku - Jakubovu palicu, ktorá slúžila na určenie zemepisnej šírky.
Junta dos mathematicos
Čo vlastne prilákalo Behaima do Portugalska? Azda možnosť byť na dvore kráľa Jána II. v skupine prominentných vedcov, známych ako Junta dos mathematicos.
Vďaka nej sa mohol zúčastniť na vytúžených zámorských plavbách. Naplánoval aj cestu po mori z Portugalska do Nemecka a späť, no jeho zámer zmaril pirátsky útok v kanáli La Manche.
Keď zomrel jeho ochranca Ján II., Behaim sa snažil získať priazeň nástupcu Manuela. Nakreslil mu mapu sveta, kde už údajne zachytil najnovšie Kolumbove objavy vrátane Ameriky. Je tiež známe, že v roku 1486 vyženil veľký majetok, súčasťou ktorého bol aj ostrov Faial v Azorách.
O záverečnej etape jeho života a o dôvodoch rozchodu s manželkou, ktorý zrejme zapríčinil jeho chudobu, chorobu a smrť, dejepisci mlčia.
