Ľudia a udalosti
Berlín, bohaté i chudobné mesto

Vydané 30. 10. 2007 o 0:00 Autor: Zuzana Lizcová, čtk

Rušné ulice a tiché parky. Pulzujúce kluby a dôstojná filharmónia. Luxusné butiky a blšie trhy. Pochmúrne paneláky, cisárske paláce a perly modernej architektúry. Dedičstvo slobody a teroru. Kebab i Currywurst, pankáči aj moslimské šatky. To všetko je Berlín. Mesto, o ktorom sa hovorí, že je postavené na krvi. V nedeľu 28. októbra 2007 oslávila nemecká metropola 770. výročie svojho založenia.

Od roku 1237 a prvej historickej zmienky o obchodnej osade Cölln (ležiacej v dnešnej štvrti Mitte) v tesnom susedstve podobne veľkého Berlína, prešlo mesto ďalekú cestu. Zmohutnelo za viac ako 500-ročnej vlády Hohenzollernov, braniborských kurfirstov, pruských kráľov a nemeckých cisárov, v atmosfére tvrdého militarizmu a rozsiahlej náboženskej tolerancie.

Prosperitu mu v druhej polovici 17. storočia, po zničujúcej tridsaťročnej vojne, priniesli Židia a francúzski hugenoti, neskôr aj Česi vyhnaní zo svojich domovov.

Centrum európskeho priemyslu

V priebehu 19. storočia mesto prežilo Napoleonovu okupáciu a povýšilo na jedno z najvýznamnejších centier európskeho priemyslu.

Stalo sa kolískou firiem ako Siemens, Schering či AEG a magnetom prisťahovalcov. V revolučnom roku 1848, keď vzburu emancipujúcich sa mešťanov a proletarizovaných robotníkov brutálne rozohnalo pruské vojsko, mal už Berlín okolo 400­tisíc obyvateľov. Takmer o tri desaťročia neskôr, keď sa stal hlavným mestom zjednoteného Nemecka, stúpol tento počet na 800­tisíc a v roku 1900 na 2,5 milióna.

Džez, divadlo aj kabaret

To už bolo však mesto na Spréve centrom vedy, kultúry a umenia, kde sa stretávali osobnosti ako Max Liebermann, Max Planck a Theodor Mommsen. Sláva Berlína ešte vzrástla po neutešených rokoch prvej svetovej vojny a vyhlásení Nemeckej republiky – obzvlášť v dvadsiatych rokoch, keď sa so štyrmi miliónmi obyvateľov zmenil na najväčšiu priemyslovú aglomeráciu kontinentu a centrum divadiel, kabaretov, džezu a divokej nočnej zábavy.

Pod pozlátkou a skvostnými menami typu Brecht, Dix či Einstein už pomaly začínali vyčnievať predzvesti nastávajúcej temnej éry – vraždy, sprevádzajúce povstanie spartakovcov v roku 1919, Kappov vojenský puč o rok neskôr, hlboká hospodárska kríza koncom 20. rokov, pri ktorej prišlo o prácu asi pol milióna miestnych ľudí.

Berlínsky múr

V roku 1933 vládu prevzal nad mestom Adolf Hitler a povstal Ríšsky snem. O dvanásť rokov neskôr ležal Berlín, ktorý sa mal podľa plánov nacistov zmeniť na veľkolepú Germániu, v troskách. Prišiel o tretinu obyvateľov vrátane 170­tisíc príslušníkov židovskej menšiny.

Nasledovala spojenecká okupácia a parcelácia Berlína do štyroch sektorov, neskôr rozdelenie na západnú a východnú časť. Rez centrom mesta, spečatený v 60. rokoch stavbou mŕtveho pásu Berlínskeho múru prepleteného betónom, ostnatými drôtmi a samostrelami. Na jeho jednej strane bujnela bezútešne paneláková existencia NDR, na strane druhej prežívala izolovaná enkláva uprostred nepriateľského územia.

A to až do rokov 1989 a 1999, keď bola hrádza prelomená a mesto sa povýšilo na metropolu znovuzjednoteného Nemecka.

Tolerantný, no v dlhoch

Výrok primátora Klausa Wowereita, že dnešný Berlín je chudobný, ale sexy, je otrepaný, no viac–menej trefný. Po Londýne a Paríži je tretím najnavštevovanejším mestom v Európe. Mnohí z turistov, ktorí sem prídu na víkend, zostanú mesiace aj roky. Nemecká metropola láka svojou toleranciou, otvorenosťou, uvoľnenou atmosférou a v lete stredomorským nádychom.

V Berlíne sa na rozdiel od iných veľkomiest neponáhľa – každý druhý z jeho obyvateľov žije z dôchodku alebo na podpore, väčšina pracujúcich je zamestnaná v štátnom sektore.

V meste, ktoré má aj niekoľkopočetnú študentskú komunitu, sídli 400 galérií a 300 nezávislých módnych značiek a kreatívna brandža stále rastie. Berlín je navyše lacný – na rozdiel od Londýna, Paríža či New Yorku je mestom diskontov a neporovnateľne nižších prenájmov. V parkoch sa griluje a popíja pivo, na uliciach sa usporadúvajú festivaly. Rany po niekdajšom bombardovaní a socialistickom urbanizme sa pomaly zaceľujú.

Pohľad na svet od kapučína v módnom Prenzlauer Bergu sa od toho z Aldi v ponurom Weddingu či Marzahne výrazne líši. Nezamestnanosť v Berlíne je sedem percent nad nemeckým priemerom a trikrát vyššia než v Bavorsku.

Mesto sa potýka s dedičstvom rozdelenia, nedostatkom pracovných miest a astronomickými dlhmi vo výške 61 miliárd eur (1,6 bilióna korún).

Hlavné správy

Spoplatnený obsahTrinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Spoplatnený obsahPozrite sa, čo odkázal šéf Rapid life poškodeným klientom

Košická poisťovňa nevypláca ľuďom peniaze.

Spoplatnený obsahČeskí veriaci: Slováci, s Pavlúsom ste prišli o veľa

Evanjelický farár si našiel nový zbor na Morave.

Jedna z dominánt Berlína – Brandenburská brána.

Jedna z dominánt Berlína – Brandenburská brána.

Foto: SITA/AP

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní