SME

Berlín, bohaté i chudobné mesto

Rušné ulice a tiché parky. Pulzujúce kluby a dôstojná filharmónia. Luxusné butiky a blšie trhy. Pochmúrne paneláky, cisárske paláce a perly modernej architektúry. Dedičstvo slobody a teroru. Kebab i Currywurst, pankáči aj moslimské šatky. To všetko je Ber

Rušné ulice a tiché parky. Pulzujúce kluby a dôstojná filharmónia. Luxusné butiky a blšie trhy. Pochmúrne paneláky, cisárske paláce a perly modernej architektúry. Dedičstvo slobody a teroru. Kebab i Currywurst, pankáči aj moslimské šatky. To všetko je Berlín. Mesto, o ktorom sa hovorí, že je postavené na krvi. V nedeľu 28. októbra 2007 oslávila nemecká metropola 770. výročie svojho založenia.

Od roku 1237 a prvej historickej zmienky o obchodnej osade Cölln (ležiacej v dnešnej štvrti Mitte) v tesnom susedstve podobne veľkého Berlína, prešlo mesto ďalekú cestu. Zmohutnelo za viac ako 500-ročnej vlády Hohenzollernov, braniborských kurfirstov, pruských kráľov a nemeckých cisárov, v atmosfére tvrdého militarizmu a rozsiahlej náboženskej tolerancie.

Prosperitu mu v druhej polovici 17. storočia, po zničujúcej tridsaťročnej vojne, priniesli Židia a francúzski hugenoti, neskôr aj Česi vyhnaní zo svojich domovov.

Centrum európskeho priemyslu

V priebehu 19. storočia mesto prežilo Napoleonovu okupáciu a povýšilo na jedno z najvýznamnejších centier európskeho priemyslu.

Stalo sa kolískou firiem ako Siemens, Schering či AEG a magnetom prisťahovalcov. V revolučnom roku 1848, keď vzburu emancipujúcich sa mešťanov a proletarizovaných robotníkov brutálne rozohnalo pruské vojsko, mal už Berlín okolo 400­tisíc obyvateľov. Takmer o tri desaťročia neskôr, keď sa stal hlavným mestom zjednoteného Nemecka, stúpol tento počet na 800­tisíc a v roku 1900 na 2,5 milióna.

Džez, divadlo aj kabaret

To už bolo však mesto na Spréve centrom vedy, kultúry a umenia, kde sa stretávali osobnosti ako Max Liebermann, Max Planck a Theodor Mommsen. Sláva Berlína ešte vzrástla po neutešených rokoch prvej svetovej vojny a vyhlásení Nemeckej republiky – obzvlášť v dvadsiatych rokoch, keď sa so štyrmi miliónmi obyvateľov zmenil na najväčšiu priemyslovú aglomeráciu kontinentu a centrum divadiel, kabaretov, džezu a divokej nočnej zábavy.

Pod pozlátkou a skvostnými menami typu Brecht, Dix či Einstein už pomaly začínali vyčnievať predzvesti nastávajúcej temnej éry – vraždy, sprevádzajúce povstanie spartakovcov v roku 1919, Kappov vojenský puč o rok neskôr, hlboká hospodárska kríza koncom 20. rokov, pri ktorej prišlo o prácu asi pol milióna miestnych ľudí.

Berlínsky múr

V roku 1933 vládu prevzal nad mestom Adolf Hitler a povstal Ríšsky snem. O dvanásť rokov neskôr ležal Berlín, ktorý sa mal podľa plánov nacistov zmeniť na veľkolepú Germániu, v troskách. Prišiel o tretinu obyvateľov vrátane 170­tisíc príslušníkov židovskej menšiny.

Nasledovala spojenecká okupácia a parcelácia Berlína do štyroch sektorov, neskôr rozdelenie na západnú a východnú časť. Rez centrom mesta, spečatený v 60. rokoch stavbou mŕtveho pásu Berlínskeho múru prepleteného betónom, ostnatými drôtmi a samostrelami. Na jeho jednej strane bujnela bezútešne paneláková existencia NDR, na strane druhej prežívala izolovaná enkláva uprostred nepriateľského územia.

A to až do rokov 1989 a 1999, keď bola hrádza prelomená a mesto sa povýšilo na metropolu znovuzjednoteného Nemecka.

Tolerantný, no v dlhoch

Výrok primátora Klausa Wowereita, že dnešný Berlín je chudobný, ale sexy, je otrepaný, no viac–menej trefný. Po Londýne a Paríži je tretím najnavštevovanejším mestom v Európe. Mnohí z turistov, ktorí sem prídu na víkend, zostanú mesiace aj roky. Nemecká metropola láka svojou toleranciou, otvorenosťou, uvoľnenou atmosférou a v lete stredomorským nádychom.

V Berlíne sa na rozdiel od iných veľkomiest neponáhľa – každý druhý z jeho obyvateľov žije z dôchodku alebo na podpore, väčšina pracujúcich je zamestnaná v štátnom sektore.

V meste, ktoré má aj niekoľkopočetnú študentskú komunitu, sídli 400 galérií a 300 nezávislých módnych značiek a kreatívna brandža stále rastie. Berlín je navyše lacný – na rozdiel od Londýna, Paríža či New Yorku je mestom diskontov a neporovnateľne nižších prenájmov. V parkoch sa griluje a popíja pivo, na uliciach sa usporadúvajú festivaly. Rany po niekdajšom bombardovaní a socialistickom urbanizme sa pomaly zaceľujú.

Pohľad na svet od kapučína v módnom Prenzlauer Bergu sa od toho z Aldi v ponurom Weddingu či Marzahne výrazne líši. Nezamestnanosť v Berlíne je sedem percent nad nemeckým priemerom a trikrát vyššia než v Bavorsku.

Mesto sa potýka s dedičstvom rozdelenia, nedostatkom pracovných miest a astronomickými dlhmi vo výške 61 miliárd eur (1,6 bilióna korún).

Autor: Zuzana Lizcová, čtk

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 818
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 415
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 906
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 254
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 077
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 834
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 780
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers: ONLINE prenos zo zápasu základnej časti NHL. Hrá aj Juraj Slafkovský.

Sledujte s nami ONLINE prenos zo zápasu zámorskej NHL: Montreal Canadiens - Philadelphia Flyers.


Tomáš Záborský a František Gajdoš v zápase štvrťfinále play off hokejovej Tipos extraligy medzi HK Poprad - HK Nitra.

Pozrite si prehľad športových udalostí v piatok 29. marca. Aký je program dňa?


Viliam Čacho.

Vypočujte si piatkovú časť denného športového podcastu portálu Sportnet.sk, v ktorom si zhrnieme to najdôležitejšie, čo sa udialo v športovom svete.


Slovenský stredopoliar Stanislav Lobotka v zápase proti Nórsku.

Futbalisti odohrali prvé zápasy v príprave na EURO.


SkryťZatvoriť reklamu