Ľudia a udalosti
Sakristie otvorené pre ženy

Vydané 9. 11. 2007 o 0:00 Autor: Braňo Ondrášik

Ženy v kňazskom rúchu dnes už nie sú ničím výnimočným. Mnohé protestantské kresťanské denominácie prešli cestou zrovnoprávnenia muža so ženou aj pri oltári. Anglikánska cirkev v Británii na svojej synode v roku 1994 rozhodla, že aj ženy môžu byť vysvätené za duchovných. Podľa očakávania nebolo toto rozhodnutie bez kontroverzií a vyslúžilo si ostré protesty z Vatikánu.

Ženy v cirkvi v ten deň zaznamenali veľké víťazstvo, keď muži na generálnej synode (akomsi cirkevnom parlamente) v londýnskom Westminsteri po päťapolhodinovej debate im rozhodli umožniť stať sa farárkami. Celá debata v cirkvi však zďaleka nebola taká krátka, dialóg vlastne trval celých 17 rokov. V čase, keď synoda rozhodla otvoriť brány sakristií ženám, podporovalo toto rozhodnutie 90 percent Britov.

Prvýkrát v roku 1944

Synoda po 460 rokov odluky Anglikánov od Vatikánu oficiálne umožnila ženám vykonávať najposvätnejšie povolanie v cirkvi. No už v minulosti sa v rôznych kútoch sveta a rôznych provinciách táto praktika tolerovala.

Tak napríklad prvú omšu mohla svätiť Florence Li Tim-Oi v portugalskej kolónii Macao už v roku 1944. Bola to z núdze cnosť – vysvätili ju pre nedostatok kandidátov pre prebiehajúcu druhú svetovú vojnu. V roku 1974 nasledovala Amerika, keď vo Filadelfii vysvätili sedemnásť žien.

Veľká chvíľa prišla v marci 1994, vtedy vysvätili prvé britské ženy. Tridsaťdva ich pokľaklo v bristolskej katedrále a biskupi ich ordinovali za duchovných.

Nezaobišlo sa to bez protestov z radov vlastnej cirkvi, aj od rímskeho pápeža. Podľa slov hovorcu Jána Pavla II. Joaquina Navarra-Vallsa, bolo „rozhodnutie prekážkou zjednotenia katolíckej cirkvi s anglikánskym spoločenstvom“. Vatikán dokonca vydal smernice na konvertovanie anglikánskych duchovných ku katolicizmu.

Žiaden veľký exodus sa však nekonal. V prvej vlne opustilo anglikánov 470 duchovných, dodnes ich je niečo vyše 700.

Už v prvom roku vysväcovania žien však mala cirkev asi tisícku nových farárok, dnes tvoria asi pätinu všetkých duchovných.

Čakanie na prvú biskupku

V súčasnosti mnohé anglikánske farnosti a diecézy umožňujú ženám, aby sa stali diakonkami a farárkami, no len v hŕstke sa stali aj biskupkami. Najaktívnejšia bola v tomto smere americká vetva Anglikánov – Episkopálna cirkev, v ktorej sú ženy nielen farárkami, ale v niektorých provinciách aj biskupkami.

Dokonca na čele celej americkej Episkopálnej cirkvi dnes stojí žena, oceánografka Katharine Jefferts Schoriová (do Episkopálnej cirkvi konvertovala z rímskeho katolicizmu).

V júli 2005 generálna synoda Anglikánov v Yorku rozhodla, že nemôže ženám brániť stať sa biskupkami. Vo februári preto prišla cirkev s kompromisným harmonogramom, podľa ktorého by mala Británia vidieť svoju prvú biskupku do roku 2012.

Niektorí sa obávajú, že to môže spôsobiť schizmu 77-mi­liónového cirkevného spoločenstva. Podobné obavy sa však nepotvrdili v roku 1992, v roku 1994 a vlastne ani v roku 2004.

Vtedy anglikánska Episkopálna cirkev zvolila za biskupa Gena Robinsona – prvého biskupa otvorene žijúceho v homosexuálnom partnerskom vzťahu.

Je preto pravdepodobné, že ženy v anglikánskej cirkvi sa pripravujú na ďalší míľnik. Keď im na hlavu položia biskupskú mitru.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahTrinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Foto: ILUSTRAČNÉ – REUTERS

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní