Ľudia a udalosti
Šibalstvá Josefa Ladu

Vydané 19. 12. 2007 o 0:00 Autor: Silvia Peťková, autorka je kulturologička

Český výtvarník, maliar, ilustrátor a karikaturista v jednej osobe – Josef Lada. Svojimi dielami oslovil množstvo detí i dospelých.

Vo vianočnom období sa s dielom Josefa Ladu stretávame častejšie ako inokedy. Jeho kresby sa totiž často objavujú na vianočných pohľadniciach, adventných kalendároch či v televíznych rozprávkach.

Maliar­natierač

Lada sa narodil v českých Hrusicích, neďaleko Prahy, v rodine chudobného vidieckeho obuvníka. Už ako dieťa rád kreslil a jeho súkromným učiteľom bol miestny farár. Jeho otec však nechcel synovi dovoliť, aby išiel študovať na umeleckú školu. Preto Lada vo veku 14 rokov odišiel do Prahy a vyučil sa za izbového maliara­natierača.

To ho však od kreslenia neodradilo. Vzorom mu boli diela umelcov Mikoláša Aleša, Josefa Mánesa či Maxa Švabinského.

Neskôr sa dokonca na tretí pokus dostal na Vysokú školu umeleckopriemyselnú UMPRUM,­ kde vydržal len necelý rok. Spriatelil sa s Jaroslavom Haškom, začal sa živiť ako ilustrátor a karikaturista. Na nedostatok práce sa sťažovať nemohol – prispieval do desiatok časopisov, písal a ilustroval detské knihy, venoval sa aj príprave plagátu, reklame a scénografii.

Inšpirovaný dedinským prostredím

Najväčším zdrojom inšpirácie bolo pre Ladu prostredie rodných Hrusíc. Jednoduchou líniou zobrazuje dedinské postavičky pri rôznych činnos­tiach – naháňajú sa, kĺžu sa po ľade a vzápätí padajú, hrajú na hudobných nástrojoch alebo popíjajú. Lada sa hrá s pozornosťou diváka, na obrázky sa oplatí podrobne zahľadieť, až vtedy človek objaví mnoho skrytých detailov.

Obrazov s dedinskými bitkami namaľoval autor niekoľko verzií, ktoré v sebe ukrývajú časovú postupnosť. Na najranejšom obraze s nevinným názvom Tancovačka (1929) panuje relatívna pohoda, hostia tancujú, hudobníci hrajú, krčmár čapuje, len v jednom rohu miestnosti sa strháva zatiaľ nevinne vyzerajúca bitka. Na ďalšom obraze Bitka v krčme (1943) je už situá­cia vážnejšia, krčmár sa už-už chystá zasiahnuť. V poslednej verzii s jednoduchým názvom Bitka (1940) už dochádza nielen k majetkovým, ale aj fyzickým ujmám.

Umelcov štýl je nekomplikovaný. Nakreslené postavičky a predmety ohraničuje výraznými kontúrami. Typická je plošnosť a chýbajúca hĺbka priestoru, ktorú niektorí teoretici spájajú s nešťastnou udalosťou z jeho detstva, keď vypadol z kolísky a prišiel o oko. Tento hendikep úspešne po celý život tajil.

Kresby sú však naivné len zdanlivo, naopak – autor vie suverénnym ťahom vdýchnuť výraz či povahovú črtu.

Osudy dobrého vojaka Švejka

Ilustrátor po sebe zanechal viac ako 400 obrazov, 15­tisíc kresieb a ilustrácií a viac ako 300 kníh pre deti i dospelých. Bol členom mnohých spolkov a združení výtvarníkov. V roku 1923 sa oženil s Hanou Budějovickou, s ktorou mal dve dcéry.

Jeho najznámejším dielom sú ilustrácie, ktoré uverejnil v knihe Jaroslava Hašeka Osudy dobrého vojaka Švejka. Hlavnej postave dal takú nezameniteľnú podobu, že spolu s Haškovým písaným slovom splynula do archetypu, či dokonca symbolu českej národnej kultúry.

Tajomstvo svojej tvorby prezradil Lada v autobiografii Kronika môjho života, kde konštatoval: „Verím len v silné zážitky mladosti, dobrých ľudí, citlivé srdcia a vernú lásku. To je čistý zdroj umelecký. Vládnuť nad perom alebo štetcom – to je už len technika, to je detail“.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahTrinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Najznámejšie ilustrácie od Josefa Ladu sa objavili v knihe Osudy dobrého vojaka Švejka.

Najznámejšie ilustrácie od Josefa Ladu sa objavili v knihe Osudy dobrého vojaka Švejka.

Foto: WWW.BIBLIOTEKA.PL

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní