Ľudia a udalosti
Boxer, ktorý zruinoval Filipíny

Vydané 17. 1. 2008 o 0:00 Autor: Lucia Michalková

Marcos začal svoju politickú kariéru obvinením z vraždy, a tak ju aj skončil. Stal sa prvým prezidentom, ktorý bol znovuzvolený a potom si mandát z vlastnej iniciatívy predĺžil. Dve dekády jeho vládnutia boli obdobím samovlády a rabovania.

Marcos sa narodil 11. septembra 1917 v malom mestečku Sarrat na severe krajiny. Rodičia mu dali meno Ferdinand po španielskom kráľovi. A ako monarcha sa celý život aj správal.

Už ako školák si vraj dokázal zapamätať komplikované texty a recitovať ich aj odzadu. Aktívne sa venoval i boxu a plávaniu.

Marcos mal len 18 rokov, keď údajne zastrelil politického rivala svojho otca, Julia Nalundasana. Ten Marcosa seniora dvakrát porazil v boji o kreslo v parlamente. O tri roky neskôr už Marcosa ­ rešpektovaného študenta práva, zatkli. Marcos sa obhajoval sám a o svojej nevine presvedčil.

Doživotný prezident

Marcos počas druhej svetovej vojny bojoval proti japonským okupantom a získal viac vyznamenaní. V roku 1948 vyšli o jeho nadľudských hrdinských skutkoch viaceré články a jeho reputácia stúpala.

Po slušnej kariére v Liberálnej strane sa v roku 1959 s najvyšším počtom hlasov dostal do Hornej komory parlamentu.

O šesť rokov neskôr sa už Marcos stal prezidentom. Úradujúca hlava štátu Diosdado Macapagal mal len jednu podmienku, aby viac nekandidoval - že Marcos odíde z Liberálnej strany a pridá sa k národovcom, čo i urobil.

Nový filipínsky prezident vyhlásil pokrokový národný program požadujúci vybudovanie silnej infraštruktúry. Nikdy ho však nezrealizoval.

Namiesto toho začal tvrdo útočiť proti opozícii. A to najmä proti moslimskému Frontu národného oslobodenia požadujúcemu širokú autonómiu a tiež maoistickej organizácii Nová ľudová armáda.

Vďaka silnej medializácii Marcosa v roku 1969 prvýkrát v histórii zvolili na druhé volebné obdobie. Alebo, ako tvrdia jeho kritici, vďaka volebným podvodom. Potom sa však Marcosovi „prestalo dariť“. Ekonomická kríza sa prehlbovala a čoraz radikálnejší študenti požadovali reformy v školstve. Stúpala i kriminalita a obľuba komunistov. Pre zhoršujúcu sa sociálnu situáciu vznikali nepokoje a rástla sila opozície.

Na tie reagoval prezident v roku 1972 vyhlásením stanného práva. Filipíny tak boli uvrhnuté do čias, čo ľuďom pripomínali japonskú okupáciu, ibaže teraz na čele s vlastnými. V roku 1973 sa Marcos vyhlásil za doživotného prezidenta.

Začiatok konca

Začiatok Marcosovho konca prišiel s vraždou opozičného politika Benigna Aquina v roku 1983. Málokto z historikov dnes pochybuje, že ju mal na svedomí práve prezident.

Vojenský tribunál Aquina už v roku 1977 poslal pred popravnú čatu za údajnú protištátnu činnosť. Marcos však vedel, že tým by z neho vo svoj nepros­pech urobil mučeníka, preto ho poslal radšej za mreže a až v roku 1980 mu dovolil vycestovať do Spojených štátov.

Tam Aquin prezývaný Ninoy neúnavne kritizoval diktatúru filipínskeho prezidenta. Zabili ho krátko potom, ako sa v roku 1983 vracal do Manily z amerického exilu.

Medzinárodné spoločenstvo v roku 1986 prinútilo Manilu k predčasným prezidentským voľbám. Marcos v nich opäť zvíťazil a blahoprajný telegram mu zaslal i československý prezident Gustáv Husák. Opozícia však výsledky vyhlásila za sfalšované, čo vyvolalo rozsiahle nepokoje, armáda prezidentovi vypovedala poslušnosť. Marcos sa následne vzdal funkcie a utiekol na Havajské ostrovy.

Prezidentkou sa stala Corazon Aquinová, vdova po zavraždenom politikovi, ktorá zdedila ekonomicky zdevastovanú krajinu.

Marcos zahynul v exile v roku 1989. Jeho žena Imelda, prezývaná oceľový motýľ , sa v roku 1991 vrátila domov. Dvakrát neúspešne kandidovala za prezidentku a v roku 1995 sa dostala do kongresu.

Filipínsky exprezident Marcos spreneveril 5 až 10 miliárd dolárov. Fakt, že Marcosovcom počas dvoch desaťročí tiekli peniaze na zahraničné účty, vymyslela vraj práve Imelda. V krajine notoricky známa pre trojtisícovú zbierku topánok.

Napriek tomu ešte dnes mnohí Filipínčania na ich éru spomínajú ako na zlaté časy.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahTrinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Telo Marcosa leží v mauzóleu na Filipínach. Na snímke s manželkou Imeldou.

Telo Marcosa leží v mauzóleu na Filipínach. Na snímke s manželkou Imeldou.

Foto: SMH.COM.AU

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní