Ľudia a udalosti
Apoštol kubánskej nezávislosti

Vydané 29. 1. 2008 o 0:00 Autor: Štefan Hudec

„Je lepšie zomrieť vzpriamený, ako žiť na kolenách,“ tvrdil kubánsky revolu­cionár José Martí. Oddane bojoval proti španielskym kolonizátorom a sníval o slobodnej Kube, ktorá nebude v područí žiadnej mocnosti, ani Spojených štátov. Narodil sa pred 155 rokmi.

Otec kubánskej nezávislosti, básnik, spisovateľ, novinár i diplomat. José Martí bol počas svojho krátkeho života naozaj činorodý. Do duše Kubáncov i Latinskoameričanov sa zapísal neúnavným bojom za slobodu a dodržiavanie ľudských práv.

Volá sa po ňom havanské letisko, ulica v každom kubánskom meste a v centre Havany má obrovský pamätník na Plaza de la Revolución. José Martí je hrdinom súčasného komunistického režimu Fidela Castra, ale aj opozície na americkej Floride, odkiaľ vysiela protirežimová televízia a rádio Martí.

Plným menom José Julián Martí Pérez sa narodil sa v roku 1853 v Havane španielskemu otcovi a matke, ktorá pochádzala z Kanárskych ostrovov.

Búrlivý mladík

Jeho život odmalička poznačilo sťahovanie späté s jeho revolučnými názormi. Keď mal štyri roky, jeho rodina sa presťahovala do španielskej Valencie, ale po dvoch rokoch sa vrátila späť do Havany. José sa už ako tínedžer zapojil do politiky. Pomáhal založiť protikoloniálne noviny, kde písal články o nezávislosti ostrova. Netrvalo dlho, španielske úrady si ho všimli a odsúdili na šesť rokov nútených prác.

Pre zlý zdravotný stav ho po niekoľkých mesiacoch väzenia vyhostili z krajiny. Po príchode do Španielska zverejnil pamflet, v ktorom opísal horory politického väznenia. Jeho samého držali v okovách.

Guantanamera

Po štúdiu práva na univerzite v Zaragoze sa presťahoval do Mexico City, kde sa pustil do spisovateľskej kariéry. Výhrady k vojenskému režimu ho však prinútili odísť do Guatemaly, kde sa pre kritiku vlády tiež dlho neohrial.

Po všeobecnej amnestii sa vrátil na Kubu, naďalej brojil proti španielskym úradom a tie ho z krajiny už druhýkrát vyhostili. Usadil sa preto v New Yorku, odkiaľ organizoval hnutie za slobodu Kuby.

Zarábal si ako dopisovateľ viacerých latinskoamerických novín, venoval sa poézii a ako konzul zastupoval Uruguaj, Paraguaj a Argentínu.

Verše zo zbierky Versos Sencillos neskôr Kubánci použili aj v piesňach, napríklad Guantanamere, ktorá patrí medzi najznámejšie karibské melódie.

Martí v roku 1894 založil Kubánsku revolučnú stranu a o rok na to zverejnil Manifesto, v ktorom vyhlásil nezávislosť Kuby. V dokumente vyzýval na koniec rasovej diskriminácie, priateľstvo so Španielmi, ktorí nebránili slobodnej Kube a vojnu tým, ktorí si nezávislosť neželali. O mesiac neskôr prišiel na Kubu aj so skupinou rebelov.

Útly 42-ročný José nemal žiadny vojenský výcvik a pri prvej väčšej bitke ho španielske jednotky zastrelili. Jeho boj však priniesol úspech - v roku 1898 bola španielska armáda porazená a o štyri roky sa Kuba stala nezávislou krajinou.

Stop totalite

Vyše sto rokov od jeho smrti Kubáncov rozdeľujú dve ideológie. Stúpenci Fidela Castra i exilové skupiny považujú Martího za hrdinu.

Martí tvrdil, že sloboda a spravodlivosť majú byť základným kameňom každej vlády. Tieto slová ukazujú v plnej nahote totalitárny režim, ktorý existuje na Kube.

Jeden z jeho najznámejších veršov je preto stále aktuálny: „Tí, čo ťa majú, ó, Sloboda, nepoznajú ťa. Tí, čo ťa nemajú, by o tebe nemali hovoriť, ale mali by si ťa vybojovať“.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahTrinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Fidel Castro sa považuje za pokračovateľa odkazu Josého Martího. Ten však vo svojich dielach kritizoval despotické režimy a žiadal dodržiavanie ľudských práv.

Fidel Castro sa považuje za pokračovateľa odkazu Josého Martího. Ten však vo svojich dielach kritizoval despotické režimy a žiadal dodržiavanie ľudských práv.

Foto: REUTERS

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní