Ľudia a udalosti
Režisér, ktorý vždy odolával tlaku

Vydané 8. 2. 2008 o 0:00 Autor: Radek Bachratý

Jan Grossman bol riaditeľ divadla Na Zábradlí v Prahe. Česko a celá Európa prišli 8. februára 1993 o významného divadelníka, ktorý celý svoj život zasvätil kvalitnému a múdremu divadlu. Na jeho škodu v čase, keď kvalita a múdrosť bola komunistickým režimom považovaná za zradu ideálov pracujúcich.


Grossman sa narodil 23. mája 1925 v Prahe. Písaniu sa začal venovať už počas štúdia na strednej škole. Po skončení druhej svetovej vojny študoval na filozofickej fakulte Univerzity Karlovej dejiny literatúry a estetiku.

Začínal ako dramaturg štátneho divadla v Brne. Neskôr pracoval ako redaktor v nakladateľstve Československý spisovateľ.

Návrat k divadlu

V roku 1959 sa opäť vrátil k divadlu a stal sa dramaturgom v Laterne Magike, v tom čase najprogresívnejšom divadelnom tvare, ktorý sa presadil aj na svetových výstavách Expo.

Bolo až zarážajúce, že niečo také moderné a progresívne mohlo vzniknúť v komunistickom režime, resp. že jeho tlak vydržalo. Laterna Magika sa stala súčasťou pražského Národného divadla a Grossmanova cesta za skvelým a súčasným divadlom pokračovala k vytvoreniu ďalšej legendy – Divadlu Na Zábradlí. Práve v ňom sa mu podarilo režírovať diela od Václava Havla, Franza Kafku či Alfreda Jarryho.

Riaditeľ – nestraník

V rokoch 1962 až 1968 sa stal šéfom činohry. Divadlo Na Zábradlí je kľúčovým vo vývoji československého divadla v 60. rokoch, tento súbor pravidelne hrával na mnohých európskych scénach a priťahoval všetkých špičkových českých hercov. Toto divadlo bolo pojmom, nakoľko malo jasný názor. Ten formuloval jeho riaditeľ, nestraník Jan Grossman. Odolával obrovským tlakom aparátu, neustále ospravedlňoval a obhajoval „ideovo nevhodné“ inscenácie, dobré divadlo s jedinečným súborom bránil zo všetkých síl. Vrstovníci ho vnímali ako generačného nosiča pochodne.

Hovnajz

Spoznal aj ženu, ktorá ho sprevádzala celým životom – Mariu Málkovú, čerstvú absolventku DAMU, ktorú do divadla sám prijal. Za vrchol tohto obdobia Divadla Na Zábradlí sa považuje Kráľ UBU od Alfreda Jarryho v Grossmanovej réžii. Prvé slovo hry Hovnajz (v slovenčine v preklade Alberta Marenčina Sranina) zaznelo v čase, keď celá krajina verila, že sa hovnajz dá zakričať celému režimu do očí a ten sa zmení. (Záznam kultovej inscenácie sa uchoval iba pre drzosť televíznych technikov, ktorí si z neho urobili kópiu – originál sa „stratil“.)

Režim sa nezmenil. Po príchode ruských vojsk v roku 1968 Grossmana odvolali z funkcie a v podstate celý repertoár divadla bol zakázaný.

Grossman mal už európske renomé a z toho v najbližších rokoch žil – režíroval v Západnej Európe, získaval úspechy a neustále sa vracal domov. Niečo také režim trpel do roku 1975, keď Grossmanovi definitívne odobrali pas a uväznili ho v krajine, ktorá bola už celá na hovnajz. Grossman mohol pracovať a režírovať iba v oblastných divad­lách, napríklad v Chebe, Hradci Králové a Ústí nad Labem.

Problémy s alkoholom

Človek, ktorého tvorbe tlieskali európske scény, začína mať problémy s alkoholom, neustále provokuje svojou tvorbou režim, pracuje ďalej. „Divadlo sa nemá brať vážne, ale robiť sa musí poriadne,“ to hovorí Gros­sman a podľa toho aj žije.

Nie každý perzekvovaný ume­lec sa dožil pádu komunizmu, Grossman áno. Česká divadelná obec je vyčistená od súdruhov a naberá novú energiu. V čele tejto profesionálnej a myšlienkovej obrody je opäť Divadlo na Zábradlí so svojím staronovým riaditeľom Grossmanom. Kruh sa uzavrel a „hovnajz“ znie s novými významami.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahTrinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Jan Grossman preslávil nielen Divadlo na Zábradlí.

Jan Grossman preslávil nielen Divadlo na Zábradlí.

Foto: ČTK

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní