Ľudia a udalosti
Bucková spájala kultúry

Vydané 6. 3. 2008 o 0:00 Autor: Saša Obuchová

Jej životný príbeh by mohol poslúžiť ako námet na dlhý román plný zvratov. Americká spisovateľka Pearl S. Bucková strávila veľkú časť života v Číne, ktorá bola hlavnou témou mnohých z jej kníh. Držiteľka Nobelovej ceny za literatúru a Pulitzerovej ceny zosnula 6. marca 1973.

Pearl S. Bucková, rodným menom Pearl Comfort Syden­strickerová, sa narodila 26. júna 1892 v Západnej Virgínii. Na americkom kontinente však nepobudla dlho.

Keďže jej otec Absalom Sydenstricker pôsobil ako misio­nár, rodina sa tri mesiace po narodení malej Pearl, štvrtej zo siedmich detí, presťahovala do Číny. Kým otec zápalisto šíril vieru medzi domácimi obyvateľmi, mama pomáhala miestnym ženám a venovala sa literatúre. Aj vďaka nej mala Pearl ku knihám blízko odjakživa.

Životné prekážky

Jej detstvu možno dať rôzne prívlastky, len nie bezstarostné. Azda najkrušnejšie chvíle prežila s celou rodinou začiatkom dvadsiateho storočia.

Pred miestnym povstaním museli utiecť do Šanghaja, kde Pearl začala študovať. Popritom však pracovala ako dobrovoľníčka v domove, ktorý poskytoval prístrešok dievčatám živiacim sa prostitúciou. Aj vďaka týmto zážitkom sa neskôr výrazne angažovala za práva žien. V roku 1910 viedli jej kroky do Ameriky na dievčenskú školu, kde vyštudovala psychológiu, pre chorobu matky sa však opäť vrátila do Číny.

V tom čase sa zoznámila so svojím budúcim manželom, ekonómom Johnom Lossingom. Po sobáši v roku 1917 sa usadili v meste Nanking. Manželstvo bolo vraj od začiatku plné problémov a to všetko znásobilo aj narodenie dcéry Carol, ktorá prišla na svet s mentálnou retardáciou. Okrem toho, že sa všemožne snažila postarať o svoju dcéru a medicínsku pomoc išla hľadať aj do Ameriky, sa Pearl po tejto skúsenosti rozhodla adoptovať si dievčatko, neskôr pribudli ďalšie deti z detských domovov.

Ani to však nezachránilo rozpadajúce sa manželstvo, ktoré sa definitívne skončilo rozvodom v roku 1935. Život v Číne bol stále ťažší a nebezpečnejší, a tak sa aj so svojím novým part­nerom a neskôr manželom, vydavateľom Richardom Wal­shom, presťahovala do Ameriky.

V Pensylvánii jej učarovala stará farma Green Hills Farm, ktorá sa najmä jej pričinením stala útulným domovom.

Skúsenosti na papieri

Buckovej spisovateľská ka­riéra sa začínala v dvadsiatych rokoch, keď prispievala do rôz­nych magazínov, ako napríklad Nation, Asia či Atlantic Mon­thly. Naplno sa rozvinula v tridsiatych rokoch, keď vydala knihu East Wind: West Wind a krátko na to aj román The good Earth, ktorý možno považovať za jedno z jej najlepších diel, o čom svedčí aj Pulitzerova cena.

Kniha bola prvou z trilógie a pokračovala románmi Sons a A house Divided. Romány sledujú život Wang Lunga, ktorý sa z chudobného roľníka stane úspešným veľkostatkárom, a jeho rodiny. Spisovateľka vedela priam majstrovsky zachytiť atmosféru a kultúru Číny aj vďaka tomu, že ju neopisovala iba sprostredkovane, ale mala ju vžitú priamo pod kožou.

Počas života napísala desiatky románov, ako napríklad The Patriot, The Angry wife, ale aj kvalitných detských kníh.

Všetko pre deti

Práve deti zohrávali v jej živote mimoriadne dôležitú úlohu. Veľmi sa zaujímala o problematiku adopcie a keď zistila, že osvojovanie si ázijských detí a detí rôznych rás je takmer nemožné, založila koncom štyridsiatych rokov Welcome House, prvú medzinárodnú adop­čnú agentúru, zameranú práve na ne.

Počas svojej existencie umožnila nájsť domov približne piatim tisícom detí. Pearl Bucková sa s tým však rozhodne neuspokojila.

V roku 1964 založila nadáciu The Pearl S. Buck Fondation, vďaka ktorej chcela zlepšiť podmienky, zmierniť chudobu a diskrimináciu detí žijúcich v ázijských krajinách.

Celú jej filozofiu azda najvýstižnejšie vystihuje jej citát: „Azda v nič iné neverím tak silno, ako verím v lásku ľudských bytostí“, ako aj celoživotná snaha zbližovať a spájať dva kontinenty. Pearl S. Bucková zomrela šiesteho marca 1973 a je pochovaná na svojej milovanej Green Hills Farm.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu

V sobotu 25. marca je 75. výročie prvého transportu Židov do koncentračného tábora v Osvienčime.

Spoplatnený obsahVaršava chce zavrieť Tuska. A s ním poľskú demokraciu

Poľsko začalo s kriminalizáciou politických protivníkov.

Spoplatnený obsahGorillaz idú do vesmíru. Ich nová hudba je experiment

Animovaná kapela vydala štyri nové piesne.

Sagan na E3 Harelbeke spadol, vyhral Van Avermaet

V záverečnom špurte sa rozhodovalo medzi triom Belgičanov.

Spisovateľka venovala svoj život nielen literatúre, ale aj boju za práva žien a detí.

Spisovateľka venovala svoj život nielen literatúre, ale aj boju za práva žien a detí.

Foto: ČTK

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní