Ľudia a udalosti
Kňaz, ktorý vynašiel hromozvod

Vydané 26. 3. 2008 o 0:00 Autor: Tomáš Prokopčák

Prokop Diviš bol teológ. K tomu ešte filozof, vedec a experimentátor. Postavil hudobný stroj i hromozvod, aj keď ním chcel chytať blesky. Veril v silu elektriny azda skôr, než jej sám rozumel. Ani to ho neodradilo od experimentov.

Teológia a veda sa nie vždy nenávidia. Osvietení jednotlivci boli vždy na oboch brehoch, len sa musela ustrážiť hranica, za ktorou už jeden druhému nemali čo povedať. Vždy však jestvovali ľudia, ktorí túto hranicu prekračovali.

Václav Prokop Diviš sa narodil 26. marca 1698 v Helvíkovciach neďaleko Žamberka. Jeho rodičia boli drobní hospodári, no Diviš, ktorý vynikal v škole, získal od kňazského rádu premonštrátov štipendium na štúdium na jezuitskom gymnáziu v Znojme. Po absolvovaní štúdia vstúpil do rádu a v roku 1726 bol vysvätený za kňaza. Nikdy sa však nevzdal svojej lásky k prírodným vedám a filozofii.

Experimenty na fare

O desať rokov neskôr odchádza, už ako doktor teológie a filozofie, na faru v Přiměticiach, kde sa venuje svojej vášni, experimentovaniu s elektrinou. Vtedy sa pomaly rodiaci obor Diviša fascinoval natoľko, že sa rozhodol „spútať blesk“.

Jedným z prvých pokusov bolo Divišovo elektrum, sklenená guľa na drevenom hriadeli, ktorá sa trela o teľaciu kožu, čím vznikala statická elektrina. Divišovi to však nestačilo, veril, že sila blesku je podstatne väčšia.

Jeho, pre mnohých bláznivé experimenty, však začínali byť populárne. V roku 1750 ho na svoj dvor pozvala Mária Terézia. Ju i Františka Lotrinského zaujali natoľko, že Divišovi udelili zlaté medaily so svojimi podobizňami.

Stavbu slávneho Divišovho hromozvodu, ktorý nazýval meteorologický stroj, vyprovokovala smrť profesora a experimentátora Georga W. Richmana. Zabil ho blesk. Diviš reagoval traktátom o uzemňovaní elektrických výbojov, ktoré vznikajú v mrakoch.

Meteorologický stroj

Samotný stroj však zostrojil až o rok neskôr, v roku 1754. Vyzeral ako vysoký stĺp, na ktorom bol železný kríž s vodorovnými kovovými tyčami. Mal vyrovnávať napätie medzi nebom a zemou a odsávať elektrinu z oblakov. Stroj napokon slúžil ako hromozvod, čo Diviš pravdepodobne nevedel.

Teoretický traktát, ktorý mu predchádzal, však nemal širší ohlas, traduje sa, že najmä pre Divišove teologické odbočky, ktoré boli dávno prekonané.

Rok predtým však Diviš postavil elektrickú hraciu skrinku Denis d'Or, takzvaného „Zlatého Diviša“. Elektrina spolu s kovovými strunami vydávala unikátny zvuk, ktorý napodobňoval zvuk orchestra. Tento Divišov stroj sa však nedochoval, jeho posledné stopy vedú do Bratislavy.

Diviš spôsobuje sucho

Kňazstvo si však Diviš pohneval až vtedy, keď začal elektrinou liečiť ľudí. Napriek tomu, že svoje pokusy konzultoval s poprednými lekármi svojich čias, zaváňali šarlatánstvom: chcel liečiť ochrnutie a svalové kŕče. O pokusoch dokonca napísal niekoľko diel, väčšina neprešla cez cenzúru.

Je pravda, že elektrickú povahu blesku si pravdepodobne ako prvý všimol Benjamin Franklin. Hromozvod však postavil až v roku 1760. V tom istom roku dedinčania ten Divišov zničili. Myslel si, že rozháňa mraky a keďže krajinu postihlo veľké sucho, nešťastie zvalili na Diviša.

Aj keď bol Diviš študovaný teológ a filozof, kontakty udržoval najmä s „vedeckou“ komunitou, napríklad s Eulerom.

Diviš bol renesančný človek, jeden z osvietencov. Odhodil predsudky vedy i náboženstva a svoje presvedčenia sa pokúsil dokázať experimentmi. Niekedy viac, inokedy menej úspešne, občas na hraniciach zdravého rozumu. Napriek tomu, prvý hromozvod postavil on.

FOTO – WIKIMEDIA.COM

Hlavné správy

Spoplatnený obsahTrinásť rokov trpí epilepsiou. Na Slovensku jej nedokázali pomôcť

Návšteva prvého neurológa sa zmenila na sexuálne obťažovanie. Kristíne Šlesarovej nepomohli ani ďalší štyria odborníci.

Václav Prokop Diviš (dole) a jeho hromozvod.

Václav Prokop Diviš (dole) a jeho hromozvod.

Foto: WIKIMEDIA.COM

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní