Keď prezidenta Johna F. Kennedyho zastrelili v Dallase, bol iba dve autá za ním. Presne o dve hodiny a osem minút už v lietadle Air Force One zložil prísahu. Stál za historickými zákonmi, ktoré zrovnoprávnili Afroameričanov. No doviedol Ameriku aj do vietnamského pekla, kde zomierala tisícka jeho vojakov mesačne. Včera uplynulo sto rokov od narodenia 36. amerického prezidenta Lyndona Bainesa Johnsona.
Lnydon B. Johnson sa narodil vo farmárskom domčeku v chudobnej oblasti neďaleko texaského Stonewallu. Jeho rodičia mali dosť hladných krkov, Lyndon vyrastal s tromi sestrami a bratom. Už na základnej škole sa prejavili jeho líderské schopnosti, keď ho zvolili za predsedu triedy. Na univerzite sa zapojil do demokratickej straníckej politiky, a keď sa v roku 1937 naskytla možnosť kandidovať do Snemovne reprezentantov, využil ju. V dolnej snemovni Kongresu potom slúžil až do roku 1949.
Nezaslúžená medaila
Keď v decembri 1941 Amerika vstúpila do vojny, Johnson bol rezervistom námorníctva a požiadal, aby mohol zasiahnuť do bojov. Namiesto toho ho poslali robiť do texaských lodeníc. Neskôr ho prezident vyslal do juhozápadného Pacifiku, ani tam však nemal bojové úlohy. A hoci nikdy nebojoval a vlastne bol v akcii iba 13 minút ako pozorovateľ, aj tak ho generál Douglas MacArthur vyznamenal prestížnou striebornou medailou. Hovorí sa, že je to najnezaslúženejšie vyznamenanie v histórii.
Zo Snemovne potom odišiel do Senátu, hoci demokratické primárky vyhral za zvláštnych okolností a hovorilo sa i o podvode. V Amerike však trvá každý škandál iba dovtedy, kým nepríde ďalší. V Senáte bol Johnson úspešný, v roku 1953 sa stal senátnym lídrom ako vodca demokratickej menšiny, a keď v roku 1954 získali demokrati prevahu, pokračoval ako líder. Bol vlastne jedným z najmladších senátorov, čo dostali túto zodpovednú funkciu.
Cesta do Bieleho domu
O šesť rokov neskôr siahali jeho ambície ešte vyššie: chcel sa dostať do Bieleho domu. V Demokratickej strane sa zvádzal ostrý vnútorný boj, z ktorého nakoniec vyšiel víťazne John F. Kennedy. Nepomohlo ani to, že Johnson na konvente založil koalíciu Zastavte Kennedyho. Niet sa preto čo čudovať, že sa obaja neznášali. No aj tak mu Kennedy „ponúkol“ viceprezidentskú stoličku. Údajne to bola zdvorilosť a čakal, že Johnson odmietne. Podľa iných zdrojov sa Kennedyho ani nepýtali, rozhodli zaňho stranícki lídri. Nakoniec však vznikla nečakaná volebná kandidátka. V Bielom dome mu však Kennedy dával pocítiť, kto je prezident a prideľoval mu iba málo významné formálne úlohy.
Potom prišiel 22. november 1963 a Kennedy zomrel pri atentáte. Na palube Air Force One zložil Johnson prísahu ako 36. prezident do rúk federálnej sudkyne Sarah Hughesovej. Keďže nevedeli nájsť Bibliu, poslúžila im Kennedyho rímsko-katolícka modlitebná knižka. V prezidentských voľbách v roku 1964 jasne zvíťazil. Pomohla mu taktika, keď svojho republikánskeho oponenta Barryho Goldwatera obvinil, že dovedie Ameriku do nukleárnej vojny.
Vietnam a zrovnoprávnenie
Nakoniec to však bol Johnson, ktorý voviedol svoju krajinu do jedného z najkrvavejších konfliktov. Jeho politika zastavovania komunizmu v juhovýchodnej Ázii priviedla do Vietnamu vyše pol milióna amerických vojakov a desaťtisíce zomreli v boji.
Na domácom fronte bol úspešnejší. Stál na čele iniciatív za zrovnoprávnenie černošského obyvateľstva. V roku 1964 prinútil Kongres schváliť zákon o občianskych právach, ktorý odstránil rasovú segregáciu. Johnson bol tiež prvým prezidentom, ktorý do svojho kabinetu vymenoval Afroameričana. Spustil program Veľká spoločnosť, v ktorom chcel naplniť svoje sociálne predstavy. Išlo o obnovu miest, pomoc zostalejším regiónom, boj s chudobou a kriminalitou. Stál na ceste zefektívnenia amerického zdravotníctva a pri zdravotných programoch pre dôchodcov.
Jeho angažovanie sa vo Vietname a na • uhu nepopulárne protisegregačné opatrenia však zničili jeho šance opäť sa uchádzať o prezidentské kreslo v roku 1968. Johnson zomrel v roku 1973 na svoj tretí srdcový infarkt.
