Inkov vyhubila ich vlastná viera

Dávna andská legenda hovorí, že stvoriteľ Viracocha opustil ľud, s ktorým nebol spokojný. Prisľúbil mu však svoj návrat. Preto, keď v 16. storočí zakotvili na pobreží dnešného Peru španielske lode, uvideli Inkovia v dobyvateľoch svojich bohov. Stretnutie dvoch odlišných svetov zastihlo ríšu Tahuantinsuyu v čase jej najväčšieho rozkvetu. Otrasené vedomie obyvateľov z príchodu bielych mužov a dynastické spory predznamenali jej pád. Pred 435 rokmi veliteľ španielskej výpravy Francisco Pizarro zajal posledného vládcu ríše Atahualpu. Predmety z drahých kovov, ktoré boli výkupným za panovníka, roztavil a vydal rozkaz najvyššieho z Inkov popraviť.

Zrážka Starého a Nového sveta spôsobila zmätok nielen u domorodých Indiánov. Tradičná taktika boja Španielom v atmosfére kultúrneho šoku nestačila. Muži, na ktorých čele stál negramotný „pastier prasiat“, preto manévrovali skôr pomocou ľsti a náhody.

Nehostinné prostredie stredných Ánd zdolával Pizarro dlho, až nakoniec musel požiadať o pomoc španielskeho kráľa Karola V. a predstúpiť pred najvyššiu Radu pre Indiu. Získal povolenie dobyť ríšu, na ktorej ruinách postavil Novú Kastíliu a Španielsko tak načas ochránil pred finančným kolapsom. Najväčšia ríša amerického kontinentu sa stratila v nenávratne.

Rimania Nového sveta

Počiatky Inkov ležia v blízkosti ich kultúrneho centra Cuzca. Na prelome 12. a 13. storočia boli organizovaní do jedenástich občín tzv. ayllov a venovali sa pestovaniu zemiakov a chovu lám. Za necelé tri storočia sa dokázal tento rod rozšíriť na 10-tisíc ayllov a podrobiť si veľké množstvo etnických skupín.

Inkovia neboli prvou kultúrne vyspelou civilizáciou v Južnej Amerike. Na pobreží, vo vysokohorských pásmach a v tropických pralesoch, sa ľudská spoločnosť rozvíjala tisíce rokov pred ich epochálnym nástupom. Vytvorila fascinujúce kultúry, z ktorých Inkovia prevzali symboly leoparda, pumy, kondora a hadov, mumifikáciu, dômyselnú infraštruktúru, akvadukty, umenie tepať do drahých kovov a stavať megalitické stavby. Ich výnimočnosť spočívala v umení túto rôznorodosť zorganizovať.

Kráľovstvo Slnka

Ríša, ktorú nazývali ríša štyroch strán – Tahuantinsuyu – poznala jedno právo, jednotný daňový systém a jej spoločným jazykom bola reč kečua.

Svoj jazyk však Inkovia nevedeli zapisovať. Číselné informácie kódovali do rôznofarebných uzlov zvaných quipa, ktoré viazali na povrazoch. Odkazy dopravovali vo dne a v noci zvláštni poslovia hustými sieťami ciest. Takýto ľudský telegraf pripomínal štafetový beh. Na cestách sa nachádzali poštové stanice, kde unaveného doručovateľa vystriedal ďalší.

Zem a ľudia, ktorí obývali krajinu siahajúcu od dnešného Ekvádora po Čile, boli podľa inckých mýtov zdvojením nebies. Najvyšší panovník Inka, stelesňujúci životodarnú hviezdu, dostával najvyššie pocty spolu so svojou manželkou , ktorá mu bola zároveň sestrou a predstavovala Mesiac. Popri nej si mohol vyberať spomedzi Panien Slnka, ktorých čistota bola roky strážená iba pre neho. V bežnom živote sa však panenstvo nepokladalo za nič dôležité. Predmanželský pohlavný styk bol na rozdiel od Aztékov a Mayov tolerovaný.

Sapa Inkovi – jedinému duchovnému – od malička vštepovali, že je synom Slnka. Inka bol síce nedotknuteľný, ale spolu s ľudom tvoril jednotu.

Manifestáciou spojenectva medzi panovníkom v Cuzcu a vidieckym ľudom bol rituál capacocha. Obrad vyžadoval jednu obeť, ktorá musela byť posvätená duchovnými a v špeciálne upravených šachtových hrobkách zaživa upálená.

Dokonalí architekti

Celá incká spoločnosť bola prísne organizovaná. V jej systéme bol každý občan dôležitým článkom, preto bola aj spravodlivosť veľmi prísna. Skoro na rovnakej úrovni ako vražda bola lenivosť a takmer každé previnenie trestali smrťou.

Ako jediní vo vtedajšom svete vytvorili Inkovia jasný sociálny program, ktorý rozdeľoval občanov do dvanástich vekových tried. Najstarší a sociálne znevýhodnení ľudia boli pozbavení pracovnej povinnosti a štát ich zaopatril.

Najväčším umením Inkov bola nepochybne ich architektúra. Dokázali vytvoriť skvostné mestá. Napríklad Cuzco bolo projektované do tvaru Pumy a kruhovitá pevnosť Sacsahuamán na jeho vrchole predstavovala hlavu šelmy. Ich oddanosť slnku dokazuje aj chrám Coricancha, teda veľký chrám Slnka, obložený doskami zo zlata a dodnes kultové Machu Picchu, miesto tajomných rituálov a observatórium.

Násilným pádom posledného Inka Atahualpu civilizovaní Europania zničili celý jeden svet.