Bola prvou spravodajskou agentúrou Československa a pod tou istou značkou funguje dodnes. Svoje regionálne impérium vybudovala na troskách rakúskej tlačovej agentúry, prešla vojnami aj dvoma diktatúrami. Včera uplynulo presne 90 rokov od vzniku Československej tlačovej kancelárie – ČTK, ktorá dnes stále funguje v Česku ako ČTK a na Slovensku je jej nástupkyňou TASR.
Hoci so vznikom Československa vznikla aj oficiálna tlačová agentúra, agentúrne spravodajstvo existovalo v krajine aj predtým.
Už v roku 1867 vznikla v Prahe pobočka rakúskej k.k. Telegraphen-Korrespondenz-Bureau. Tá bola mimochodom prvou štátnou tlačovou agentúrou na svete. V Uhorsku zasa od roku 1883 fungovala agentúra MTI.
Prvé správy
Aj skratka ČTK je staršia ako Československo. Po prvýkrát sa objavila na začiatku prvej svetovej vojny vo Washingtone z vôle tamojšieho českého exilu a „Česká tisková kancelář“ bola založená aj Tomášom G. Masarykom v Londýne v roku 1916.
Prvé oficiálne správy pod značkou ČTK uzreli svetlo sveta v prvý deň Československej republiky.
Hlavným poslaním agentúry bolo vtedy budovanie štátu, a tak sa niet čo čudovať, že prvé správy boli o odovzdaní vojenskej moci a o plenárnom zasadnutí Národného výboru československého. Vlastne mu bola zo začiatku priamo podriadená.
Čoskoro sa však premenila na štandardnú štátnu tlačovú agentúru. Na Slovensku v decembri toho roku vznikla Slovenská tlačová kancelária v Žiline. Pracovali v nej dvaja redaktori a denne vydali aj pätnásť strán správ. Už o tri mesiace sa slovenská agentúra presťahovala do Bratislavy, kde sa zlúčila s ČTK. Pražské ústredie potom budovalo pobočky aj na Podkarpatskej Rusi.
V dvadsiatych rokoch agentúra rapídne expandovala najmä zásluhou riaditeľa Emila Čermáka.
Otvárali sa zahraničné kancelárie, uzavreli sa dohody s britským Reuterom, francúzskym Havas a ešte predtým s nemeckým Wolffom. Spoluzakladala prvú európsku organizáciu tlačových agentúr – Agences Allieés.
Nacistická cenzúra
Mníchovský diktát a druhá svetová vojna znamenali koniec slobodného agentúrneho spravodajstva na našom a českom území. Pražskí redaktori ČTK sa pridali k odboju proti protektorátnej vláde a zaplatili zato životmi.
Nacisti na čele s Wolfgangom Wolframom von Wolmarom riadili priamo zo sídla agentúry celú cenzúru. V máji 1945 počas oslobodzovania štátu vypukol v budove požiar. ČTK vtedy prvýkrát prerušila spravodajstvo. Živel pohltil archív slovného spravodajstva.
Počas vojny na tom nebola o nič lepšie ani slovenská STK, tá bola cenzúrnym orgánom a sama podliehala cenzúre. Priatelila sa iba s ďalším fašistickými agentúrami v Nemecku, Taliansku či Chorvátsku. Počas Povstania však vysielala aj Zpravodajská agentúra Slovenska (ZAS).
Komunistická totalita
Po vojne sa ČTK rýchlo dostala pod tvrdú kontrolu inej totality – komunistickej cenzúry.
Počas Pražskej jari v roku 1968 ešte chvíľu redaktori vzdorovali, keď neodvysielali text o legalizácii sovietskej okupácie, no ich odboj bol zakrátko potlačený. Vtedy prerušila ČTK vysielanie druhý a zatiaľ poslednýkrát.
Dva druhy správ
V čase totality agentúra vydávala dva typy správ. Jedny verejné a druhé neverejné, určené pre straníckych a štátnych papalášov.
No expandovala: mala také množstvo zahraničných spravodajcov ako nikdy predtým alebo potom. Vysielala nielen v češtine a slovenčine, ale aj v angličtine, ruštine, francúzštine a španielčine.
V roku 1992 sa Československá tlačová kancelária rozdelila na českú ČTK (Česká tisková kancelář) a slovenskú TASR (Tlačová agentúra Slovenskej republiky).
Obe agentúry mali úplne iné príbehy. Jedna sa rýchlo zmenila na verejnoprávnu inštitúciu a hoci od roku 1996 nezobrala od štátu ani korunu, hospodárila s prebytkom.
Expanduje na Slovensko, má desiatky redaktorov, stovky zamestnancov a spravodajcov v deviatich krajinách.
TASR je príbehom štátnych zásahov, ekonomického kolapsu a pomalej reformy.
V novodobej histórii sa však slávna ČTK nevyhla aj spravodajským lapsusom. K tým najznámejším patrí vydávanie nekrológov živých osobností. V roku 1998 pochovala vtedajšieho českého prezidenta Václava Havla.
Ešte predtým nechala zomrieť spisovateľa Jaroslava Foglara.
Ten si dokonca správu vypočul v rádiu.
vznikla 28. 10. 1918
v dvadsiatych rokoch sa transformuje na modernú tlačovú agentúru
počas 2. svetovej vojny je obsadená nacistami
počas okupácie sovietmi vysielala z náhradných priestorov
súčasná verejnoprávna ČTK vzniká v roku 1992
Autor: Braňo Ondrášik