V druhej polovici 16. storočia prevzali po nekonečných rokoch mužskej prevahy panovnícke žezlá prvoligových európskych mocností aj ženy. V Anglicku vládla takmer polstoročie Alžbeta I., vo Francúzsku nitkami poťahovala kráľovná matka Katarína Medicejská. Zomrela 4. 1., pred 420 rokmi.
Katarína Medicejská prežila život v blahobyte. Pochádzala zo známeho florentského rodu Medici a bola jedinou dcérou Lorenza II. Medici a Madeleine de la Tour d'Auvergne pochádzajúcej z dynastie Bourbonovcov.
Niekoľkotýždňová Katarína sa však po ich smrti v roku 1519 dostala do opatery svojho strýka. Bol ním pápež Klement VII., ktorý ju použil pri svojich politických šachoch. Neplnoletá Katarína sa stala prostriedkom na upevnenie vzťahov s Francúzskom.
Šťastie v nešťastí
V roku 1533 sa vydala za Henricha Orleánskeho, druhorodeného syna francúzskeho kráľa Františka I. Práve Katarína mala po smrti švagra a zamýšľaného nástupcu trónu Františka zabezpečiť následníka trónu. Dlhé roky sa to nedarilo, dokonca sa uvažovalo o možnom rozvode. Po dvanástich zimách napokon porodila Františka. V roku 1559 zomrel pri rytierskom súboji jej manžel a panovník Henrich II., vďaka čomu sa Katarína ocitla na čele francúzskeho kráľovstva. Počas vlády prvorodeného syna Františka II. stála kráľovná matka ešte v úzadí, moc si podelila jej nevesta – kráľovná Mária Stuartová a panovníkovi strýkovia z vplyvného rodu de Guise.
Kráľovnina hviezda začala stúpať za vlády neduživého syna Karola IX., keď sa ukázalo, že práve ona je manipulátorom náboženskými vojnami zmietaného Francúzska. Jej moc bola neobmedzená: predsedala zasadnutiam kráľovskej rady, riadila politiku kráľovstva. V roku 1572 sa stala iniciátorkou Bartolomejskej noci, počas ktorej nechala násilne vyvraždiť francúzskych hugenotov.
Symbol doby
Napriek tomu, že neoplývala fyzickou krásou, je táto útla, vychudnutá žena bez výraznejších čŕt v tvári označovaná za estetický symbol tých čias. Stála pri zrode rôznych techník, návrhov a trikov v starostlivosti o vzhľad a vďaka nej sa stal Paríž európskym centrom elegancie. Koniec života strávila na zámku v Blois, kde krátko pred sedemdesiatkou zomrela na zápal pohrudnice.
