Španielsky kolonizátor a dobyvateľ bol prvým Európanom, ktorý z Ameriky uvidel Pacifik
Cieľom jedného z prvých dobyvateľov Nového sveta bolo nájsť a ukradnúť čo najviac zlata. Nakoniec objavil iný „poklad“. Po prechode Panamskej šije sa pred ním ukázalo nové more, ktoré o pár rokov neskôr portugalský moreplavec Fernao Magalhaes premenoval na Tichý oceán. Vasco Nuňéz de Balboa, podľa ktorého je pomenovaná aj mena v Paname, zomrel pred 490 rokmi.
Keď sa Vasco Nuňéz de Balboa v roku 1475 narodil, Nová Zem na mapách Európanov ešte neexistovala. Pozoruhodné objavy Taliana Krištofa Kolumba o dve desaťročia neskôr však inšpirovali mnohých Španielov.
Medzi nimi bol aj mladý Vasco. Jeho rodičia boli šľachtici v juhozápadnom Španielsku. A práve, slovami jedného z dobových kronikárov, „muži, ktorí neboli vychovávaní za pluhom“, často túžili po dobrodružstvách v ďalekých krajinách.
Začiatky v Novom svete
Dvadsaťpäťročný Balboa sa na svoju cestu za more vydal v roku 1500 na expedičnej lodi. Okrem objavovania nových končín išlo „bádateľom“ hlavne o zlato. Podľa zákona o kráľovskej pätine si mohli štyri pätiny získaného pokladu nechať pre seba.
Keď ste takí hladní po zlate, že vyvolávate hádky v iných krajinách, ukážem vám, kde skrotíte tento hlad.
Panquiaco,
Indián
Ľod, na ktorej sa plavili, skúmala najmä východné pobrežie súčasnej Panamy a sever Kolumbie. V roku 1502 sa Balboa usídlil na ostrove Hispaniola (v súčasnosti na ňom ležia štáty Haiti a Dominikánska republika), kde začal farmárčiť. Jeho prasačia farma však príliš nevynášala, minul všetko, čo získal na expedícii, a zadĺžil sa.
V roku 1510 musel pred veriteľmi utiecť ako čierny pasažier na lodi Martína Fernándeza de Encisa, ktorá smerovala do oblasti Panamy. Keď ho kapitán objavil, ušetril jeho život a radšej využil Balboove vedomosti o tejto časti sveta.
Po pristátí v Paname založili kolonizátori po bojoch s miestnymi Indiánmi nové mesto. Santa Maria, ako ho nazvali, sa stala prvou stálou kolóniou v kontinentálnej Amerike. Balboa sa postupne presadil ako líder mužov, ktorí boli nespokojní s despotickým vedením Encisa. Toho nakoniec zbavili velenia. Balbou v roku 1511 španielsky kráľ oficiálne vymenoval za guvernéra tejto dŕžavy.
Vedel, ako na Indiánov
Balboa v tomto období viedol viaceré „lovecké“ expedície, ktorých cieľom bolo nájdenie čo najviac zlata a otrokov. Väčšinou kradli zlaté ornamenty, ktoré nosili na rukách domorodé Indiánky. Balboa sa pri svojej politike s Indiánmi riadil silou, výmenným obchodom a tiež heslom rozdeľuj a panuj. Na rozdiel od svojich predchodcov uzatváral s niektorými kmeňmi dohody. Niekedy popravoval Indiánov tak, že ich jeho bojové psy roztrhali na kusy.
Práve miestni Indiáni stáli na začiatku vzácneho objavu. Povedali mu, že oveľa viac zlata môže nájsť, keď pôjde na juh, kde „sú ľudia tak bohatí, že jedia a pijú z tanierov a pohárov zo zlata“.
Na porazenie tamojšieho kmeňa bude potrebovať najmenej tisíc mužov. Predpokladá sa, že Indiáni odkazovali na ríšu Inkov, ktorá ležala na území súčasného Peru.
Bájnu ríšu nenašiel
Hoci Balboa požiadal španielskeho kráľa o posily, nakoniec sa rozhodol nečakať a vydal sa na objavnú expedíciu sám. K dispozícii mal 190 mužov a ďalšie stovky spriatelených Indiánov. Mimochodom s jeho výpravou išiel aj Francisco Pizarro, ktorý si v roku 1532 Inkov podrobil.
Hoci bájnu ríšu zlata Balboa nenašiel, jeho pochod sa predsa zapísal do histórie. Koncom septembra 1513 uvidel z kopca na horizonte neznáme more. Keď dosiahli pobrežie, Balboa vošiel po kolená do oceánu a prehlásil ho za vlastníctvo španielskej koruny. Keďže celý čas kráčali na juh, nazval ho Mar del Sur (Južné more).
Balboa ešte niekoľko rokov naďalej podnikal expedície v tejto novoobjavenej oblasti. Spory, ktoré viedol medzi kolonizátormi, najmä vtedajším guvernérom Pedrariasom, ho však nakoniec stáli život. V roku 1519 Balbou zatkli a popravili sťatím hlavy. Jeho pamiatka však v regióne žije ďalej. V Paname po ňom pomenovali miestnu menu, a jeho podobizeň je aj na niektorých minciach.
