Namiesto plynu majú len ostrov

Vydané 10. 2. 2009 o 0:00 Autor: Pavol Szalai

Rumunsko prišlo v Haagu k obrovským zásobám plynu. Ukrajine zostal len Hadí ostrov, na ktorom je najcennejšia jeho história. 

BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Minulý týždeň sa Rumunsko potichu stalo plynovou veľmocou. Rozhodol o tom Medzinárodný súdny dvor  v Haagu v spore Bukurešti s Kyjevom o kus Čierneho mora okolo Hadieho ostrova.

Plyn na 15 rokov

Po piatich rokoch Haag v utorok prisúdil takmer 10­tisíc štvorcových kilometrov Čierneho mora, ktoré si nárokovala aj Ukrajina, Rumunsku. Získalo štyri pätiny z územia, čo požadovalo. Na – teraz už rumunskom – dne ležia ozajstné klenoty, ktoré sa po januárovej energetickej kríze lesknú ešte viac.

Bukurešť sa dostala podľa servera Southeast European Times k 70 až 100 miliardám kubických metrov plynu.
Rumunsko určite poteší aj bonus – 12 milónov ton čiernomorskej ropy.

Server tvrdí, že rozsudok z Haagu prisúdil balkánskej krajine toľko zdrojov, že by mohla byť 15 rokov energeticky nezávislá.

Ukrajina svoj argument pred súdom postavila na vlastníctve miniatúrneho Hadieho ostrova, do ktorého susedstva sporné vody patria. V ukončenom haagskom spore sa európske krajiny ostrovček v tvare X pobili zrejme naposledy.

Pre svoju strategickú polohu v severnej časti Čierneho mora bol totiž predmetom sporov po stáročia.

Vápnitý klenot

V písomnostiach ho spomínali už starovekí Gréci. Pre vápnité zloženie zvolili názov  Leuke – Biely ostrov a na jeho nehostinnom povrchu postavili chrám venovaný Achillovi, mytologickému hrdinovi z Homérovej Iliady.    
Súčasné pomenovanie dali osamotenému kusu zeme Janovčania. Keď tam v 14. storočí  dorazili, vo vodnom rezervoári starogréckeho svätostánku objavili vzácne druhy plazov.

V stredoveku sa vo vláde nad Hadím ostrovom striedali rumunskí a moldavskí princovia, dnešnú podobu mu vtlačili Rusi. Námorná flotila ruského cára v roku 1837 zničila Achillov chrám a na jeho ruinách postavila maják, ktorý prežil aj bombardovanie počas druhej svetovej vojny.

V roku 1878 sa Hadí ostrov dostal do mierovej zmluvy z Berlínskeho kongresu európskych veľmocí. Ani tá však nezastavila nasledujúce spory medzi Bukurešťou a Moskvou. Už vtedy platilo, že kto ovládal ostrov, ovládal vstup do delty Dunaja, ktorý preteká naprieč európskym kontinentom.

Voda nie, zbrane áno

V roku 1948 Sovietsky zväz prinútil socialistického spojenca Rumunsko, aby mu ho „darovalo“. Konflikt o ostrov sa obnovil v 60. rokoch, jeho vrcholná fáza sa však odohrala až po rozpade Sovietskeho zväzu medzi Ukrajinou ako jeho dedičom a Rumunskom.

V snahe získať okolité vody pre ich novodobú hodnotu, Kyjev Hadí ostrov osídlil a umiestnil naň zbrane.

Ani chýbajúci zdroj pitnej vody mu nezabránil, aby tam presťahoval 100­člennú vojenskú posádku, vybudoval tam poštu, pobočku banky Aval, satelitnú televíziu aj sieť pre mobilné telefóny.

Hoci neskôr ostrov na základe zmluvy s Bukurešťou musel demilitarizovať, ukrajinských usadlíkov tam nechal. V rovnakej zmluve z roku 1997 sa však zaviazal, že ak sa s Bukurešťou nedohodne, pôjde spor o ostrov a okolité vody na súd v Haagu.

Dnes ostrov veľkosti 20 futbalových ihrísk už definitívne patrí Ukrajine. Zdrojom v jeho okolí sa však odteraz teší Rumunsko.

Hlavné správy

Minúta po minúte: Diaľnicu uzavreli na hodiny, autá otáčajú do protismeru

Polícia otáča autá cez protismer naspäť do Bratislavy.

Spoplatnený obsahČo robiť, keď zastanete v kolóne na diaľnici

Nevystupujte z auta a nezaťahujte ručnú brzdu.

Hadí ostrov.

Hadí ostrov.

Foto: WIKIMEDIA.ORG

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní