Pred niekoľkými týždňami začal Vladimír Lexa starší prevádzkovať ďalší hotel. Ide o trojhviezdičkové zariadenie Zátoka s vlastnou súkromnou plážou v najlukratívnejšej časti Seneckých jazier. Stavba trvala neuveriteľných sedem mesiacov a jej cena prevyšuje podľa prvých odhadov sto miliónov slovenských korún. Hotel prevádzkuje akciová spoločnosť Himex, ktorá je aj spolumajiteľom seneckého penziónu Labuť. Predsedom predstavenstva akciovky je Vladimír Lexa starší, členmi jej dozornej rady sú Vladimír Lexa mladší a Edita Lexová.
Podľa našich informácií je Vladimír Lexa starší aj spolumajiteľom bratislavského hotela Barónka a vraj aj bratislavského hotela Tatra. V tomto hoteli mala svadobnú hostinu dcéra Vladimíra Mečiara Magdaléna.
Šikovný otec Vladimír
Rodina Lexovcov začala podnikať krátko po revolúcii. Vladimír Lexa starší bol členom poslednej prednovembrovej aj prvej ponovembrovej vlády Slovenskej republiky. Keď v lete 1990 v aktívnej politike skončil, robil poradcu nielen vtedajšiemu ministrovi financií Michalovi Kováčovi, ale poskytoval aj poradenské služby súkromnej zahraničnej firme. Po výmene ministra sa – už s kontaktmi – pustil do podnikania naplno.
Prvý veľký „biznis“ sa Lexovi podaril v roku 1992, keď získal štátny podnik Mlyny a cestovinárne Piešťany. Hoci sa cena tohto mlyna odhadovala na viac než miliardu korún, bývalému členovi vlády ho so štvoricou partnerov štát odklepol za približne tristo miliónov korún. Krátko nato ovládla táto skupina aj Gemerský mlyn, ktorý vraj získala formou nátlaku na bývalých majiteľov. Tí mali pod psychickým nátlakom podpísať zápisnicu, že odstupujú od zmluvy s Fondom národného majetku.
Podľa Ivana Mikloša tieto mlyny profitovali práve vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany FNM a ministerstiev. Kým Lexa so spoločníkmi kupoval obilie od štátu v hodnote tritisícšesťsto korún za tonu, ostatní za ňu platili na voľnom trhu vyše päťtisíc. Išlo o začiatok sľubnej podnikateľskej kariéry Vladimíra Lexu staršieho, ktorý zabezpečil jeho rodine viac než zaujímavý finančný štart vo svete biznisu.
Dnes sú expolitik Vladimír Lexa starší a jeho syn Vladimír Lexa mladší v predstavenstvách a dozorných radách viacerých podnikov, ktorých základné imanie zvyčajne presahuje niekoľko miliónov korún. Hovorí sa, že profitovali údajne aj vtedy, keď bol ich rodinný príslušník Ivan Lexa štátnym tajomníkom ministerstva privatizácie.
Majú miliardy?
Najzaujímavejšími firmami, kde v štatutárnych orgánoch sedia Vladimír Lexa starší a Vladimír Lexa mladší, sú IRI, a. s, Proreal Plus, a. s., Himex, a. s., B.S.R., s. r. o., Ecoreal, a. s., či RST – Rusko-slovenský trading, a. s. Zaujímavosťou je, že v dozornej rade akciovky Proreal Plus sedel od mája 1998 do decembra 1999 aj jeden z obhajcov exriaditeľa tajnej služby Ľubomír Hlbočan.
Základné imanie IRI predstavovalo k decembru 2000 tridsaťdva miliónov, Himex má imanie štyridsať miliónov sedemstotisíc korún a Ecoreal stoosemdesiatjeden miliónov korún. Vladimír Lexa mladší SME povedal, že spolu s otcom a bratom Ivanom sú úspešní preto, že sú „najmä šikovní a inteligentní“. Konštatovanie, že ich rodina je považovaná za jednu z najbohatších, okomentoval: „Ja by som to povedal asi tak, že nie sme chudobní.“ Vladimír Lexa starší v auguste 2000 skonštatoval: „Síce nie som chudobným podnikateľom, rozhodne však nie som ani superboháčom. To, či môj syn Ivan má alebo nemá nejaké firmy, neviem.“
Podľa juhoafrického podsvetia disponoval Ivan Lexa v zahraničí majetkom, ktorý sa vraj pohyboval od ôsmich do desiatich miliónov dolárov, čo je asi tristošesťdesiat až štyristopäťdesiat miliónov slovenských korún. Bývalý riaditeľ SIS na otázku, z čoho žil dva roky v zahraničí, odpovedal: „Niečo sme mali s manželkou našetrené.“ Podľa slovenského obchodného registra však Ivan Lexa oficiálne nefiguruje v žiadnych súkromných spoločnostiach.
Autor: dam, rom