Dušan Macuška: Mečiar uveril, že je poloboh

Vydané 31. 5. 2004 o 0:00 Autor: DAŠA MATEJČÍKOVÁ

Muž v pozadí? Dušan Macuška hovorí, že do vysokej a aktívnej politiky nemieri, hoci ho stále veľmi zaujíma. Chce sa venovať len rodine, advokácii a podnikaniu. HZD a Gašparoviča však ideologicky i finančne podporoval vo voľbách 2002 i v prezidentských tento rok. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK



Keď ho HZDS lákalo do parlamentu, sľubovalo mu pozície súvisiace s legislatívou. Dali mu však na starosť len dve vyšetrovacie komisie.

Po tom, ako "krízu ústavného zriadenia" a "podpisy na hárkoch DU" nevyšetril podľa predstáv Mečiara, šéf HZDS ho z politického vrcholu odstavil.

Stalo sa tak spolu s Ivanom Gašparovičom, ktorý bol roky v druhej ústavnej funkcii krajiny - predsedom parlamentu.

DUŠAN MACUŠKA sa nahneval a rozhodol sa pomôcť Gašparovičovi i vzniku Hnutia za demokraciu. Finančne aj ideologicky. Je opäť v hre? Denníku SME poskytol rozhovor.

Už máte doma obraz budúceho prezidenta?

Ešte z volebnej kampane.


Ten, čo ste počas kampane 2002 chodili po večeroch lepiť s manželkou a synom Viktorom?

To odkiaľ viete?


Povedali ste to SME v marci 2003. Vtedy ste uvažovali, či lepiť na stĺp Gašparoviča, alebo polepeného päťročného Viktora.

(smiech) "Priznám sa, mám Gašparovičov plagát z parlamentnej volebnej kampane aj z tejto prezidentskej."

Takže ste lepili po nociach aj tento rok?

Aj, aj.


Myslíte, že so vzostupom Ivana Gašparoviča na prvého muža krajiny bude na vzostupe aj HZD?

Myslím si, že časom áno. Som presvedčený, že Ivan Gašparovič bude robiť dobrú reputáciu hnutiu, z ktorého vzišiel.


Myslíte HZDS? Z toho vzišiel.

(smiech) "HZD."

Je vám blízka strana Smer, ktorá Gašparoviča pred voľbami podporila?

Áno.


Neboli ste iniciátorom aj toho kroku? Poznáte sa dobre minimálne s Fedorom Flašíkom.

Nie, nemusel som. Iniciátormi boli iní moji priatelia, oni sa o to postarali.


Konkrétne?

(smiech) "Keby to sami chceli povedať, povedali by to. Ja to hovoriť nemusím."

Ste vplyvným mužom HZD v Lučenci, tam, kde je najsilnejšie - ak sa to dá o strane s dvoma percentami povedať. Podporovali ste ho aj finančne. Ak vznikne myšlienka na fúziu HZD so Smerom, budete ju podporovať?

Taká ťažká otázka neprináleží mne, to musí rozhodnúť vedenie Smeru a HZD. Ja sa chcem pričiňovať len o to, aby HZD a Gašparovič mali minimálne takú podporu ako v okresoch Poltár a Lučenec, kde žijem. Tam uspel veľmi dobre.


Ešte stále podporujete finančne HZD? Podporovali ste kampaň Gašparoviča ako kandidáta na prezidenta?

Každý robil za svoje prostriedky veci, ktoré si ľudia za normálnych okolností nechávajú zaplatiť. A tí ľudia to robili s nadšením a z vlastného. Pred voľbami aj v prezidentskej kampani som videl znova to, čo som kedysi videl vo VPN. Keď ľudia nehľadeli na to, či úkony platia z vlastných prostriedkov, alebo z cudzích.


To porovnávate eufóriu alebo spoločenskú situáciu?

Nie je tam úplná paralela, nedá sa ani porovnávať tá sila. V roku 1989 sme na tribúnach stáli v rifličkách a nik si neuvedomoval, čo preto obetuje, ani sa nezamýšľal nad výhodami, šlo to z presvedčenia. V tomto roku mal Ivan Gašparovič takisto oduševnených ľudí, ktorých dokázal nadchnúť za myšlienku, že by to mal byť on. Myslím, že na prezidentskú kampaň dal najmenej peňazí a vyhral.


Naozaj ste verili v jeho postup do druhého kola a následné víťazstvo?

Keby sme v to neverili - demotivovalo by nás to. Naopak, keby sme tomu verili slepo - tak by sme boli hlúpi. Mali sme nádej, to bol základ.


Brali ste to zrejme aj ako zviditeľnenie HZD? Zlepšenie vyjednávacej pozície strany do budúcnosti?

Dá sa to tak povedať. Nerobili sme to všetko za každú cenu - že by sme vyhrať museli. Ale sme chceli. A podarilo sa to. Samozrejme, napomohli tomu aj okolnosti.


A to?

Že nejednotnosť vládnej koalície a postavenie viacerých kandidátov mu spravilo dobré predpolie na uspenie proti takému silnému kandidátovi, ako bol Eduard Kukan. V druhom kole sa už ľudia nahnevali sami - keď videli, že Mečiar opäť zo seba zhodil masku, ktorú dlho nosil. V posledných reláciách videli, že sa nezmenil a že by sa opäť mohol vrátiť.


Vy by ste boli niekedy ochotný ísť voliť menšie zlo - ako voliči Eduarda Kukana, intelektuáli, umelci? Tak, ako to bolo v druhom kole prezidentských volieb?

Nenazval by som to menším zlom. Tak sa vyjadrujú ľudia, ktorí neboli v hnutí a nepoznali na priamo a nablízko Mečiara a Gašparoviča.


Pred rokom ste mi povedali, že Mečiara pokazili práve ľudia v jeho okolí. Kto mohol byť bližšie ako muž v druhej ústavnej pozícii - Ivan Gašparovič?

Myslel som ľudí, čo ho obklopovali, ktorí boli jeho voličmi, zúčastňovali sa na jeho mítingoch, hádzali sa mu k nohám a bozkávali mu ruky. Ktorí ho sami presviedčali, že je obrovský rozdiel medzi ním a nimi. Uznávali ho ako božstvo, sami sa pred ním podceňovali. Mýlili ho v tom, že ho dostávali na taký piedestál. Až uveril tomu, že je poloboh.


Nebolo to aj jeho tímom? Poznáme to od hviezd v šoubiznise. Nesprostredkovávali mu pokrivenú realitu jeho najbližší z HZDS? Nagyová, Lexa a ďalší?

Nie. Myslím si, že on sa na základe skúseností z kontaktov s bežnými ľuďmi do tých oblakov vzniesol sám. Rovnako sa v nich sám udržoval. Videl som jeho vývoj od jeho vstupu do politiky, keď som ho zažil ako člena VPN a potom HZDS. Vývoj od normálneho Mečiara k Mečiarovi, ktorého dnes ľudia odmietli, je obrovský.


Aký bol v čase VPN?

Úplne normálny chlap. Preto ho aj Fedor Gál a ostatní členovia Koordinačného centra VPN uznávali a tlačili ho do popredia. Stal sa ministrom vnútra. Ešte bol vtedy normálny.


Čo slovo normálny znamená v spojení s Mečiarom? Bol žoviálny, vtipný, mal briskný humor a intelekt?

Bol pracovitý, snaživý. Vtedy bol ešte kolektívnym hráčom. Z kolektívu sa odtrhol až na základe rastu popularity.


Napriek tomu to vyzerá, že Gašparovič Mečiarovi dôveroval menej ako vy. Pri sporných veciach v parlamente nehlasoval alebo sa hlasovania zdržal. Vy ste boli vyšetrovateľom napríklad takzvanej krízy ústavného zriadenia. Ako právnik ste vždy hlasovali v súlade s líniou HZDS a Mečiara.

Mám zásadu, že s kým do krčmy vleziem, s tým aj z krčmy vyleziem. Určitá spolupatričnosť ku kolektívu, s ktorým ste začali, by aj mala byť. Podľa mňa sa nespravodlivo zazlievalo Gašparovičovi, že i keď mal iné názory vnútri hnutia, navonok sa to veľmi neprejavovalo. Ale my vieme, že Gašparovič vnútri HZDS veľmi bojoval. Preto mal problémy s Mečiarom.


Ako bojoval?

Mal odvahu hovoriť aj vlastný názor, keď sme ju mnohí iní nemali.


Ako právnik ste aj v decembri 1996 povedali, že z činnosti komisie vyplýva, "že sa prezident Kováč dopustil svojou správou z marca 1995 závažnej trestnej činnosti". Čo ste mali na mysli?

Povedal som to na základe výsledkov komisie.


Kováč v správe hovoril len svoj názor, páčilo by sa vám, keby bol Gašparovič prezidentom bez názoru?

Nevidím tu súvislosť. A Gašparovič určite nebude prezidentom bez názoru. A nebude robiť hanbu. Bude slušný prezident.


Komisia vám smiešna nebola?

Bral som ju skôr ako politický ťah, ktorý nakoniec prehrmí. Či už vhodný, alebo nevhodný ťah, by som teraz nehodnotil. Bol to pre mňa manéver, ktorý sa má spraviť bez ohľadu na to, či nejaké výsledky budú, alebo nebudú. Možno bola nesprávne nazvaná, smiešne pomenovaná. Mimochodom, ja som tú komisiu nevytváral ani by som ju nevytvoril. Predsedníčkou komisie bola Katarína Tóthová. Keď odišla do vlády, zdedil som ju ako právnik v ústavnoprávnom výbore. Ja som v tej komisii nepotreboval byť ani ju viesť. Zdedil som ju - a s ňou aj rad posmeškov. Tak som sa ju snažil obhájiť - že nič zlé nerobí, len zisťuje, čo bolo v skutočnosti príčinou diania v parlamente v marci 1995.


Zistila to?

Skúmala, či tam nešlo o kupčenie s poslancami, či tam neboli nelegálne ťahy, či tam nefungovalo podplácanie. Myslím si, že to nezistila.


Kňažko zverejnil jednu z otázok, ktorú komisia položila nemenovanej poslankyni. Znela: "Odišli ste z HZDS na základe erotického vzťahu k Milanovi K.?" Priznajte, vy ste sa v tej komisii bavili?

Nikto tej komisii nepripisoval veľký význam a vážnosť. Nikto sa jej reálne nebál. Ani jej budúcich zistení. Tak, ako nevážne ju brala opozícia, tak nevážne sme ju brali my.


Veľmi vážne ju však bral Vladimír Mečiar - vypovedal pred členmi komisie šesť hodín. O čom?

Som zaviazaný povinnosťou mlčanlivosti o tých skutočnostiach. (premýšľa) Nemal by som o tom rozprávať.


Niekdajší blízky spolupracovník šéfa parlamentu Ľuboš Jurík povedal, že Gašparovič bude dobrým prezidentom, pretože sa bude venovať športu, futbalu, pretekárskym vozidlám. Myslíte si, že to bude tak?

Ja som rád, že má nejaké záľuby. Lepšie je mať takéto. Ale určite bude prezidentský úrad pred nimi uprednostňovať - ak mu na tie záľuby vôbec zostane čas. Povinnosti každého prezidenta pritlačia. Ale Gašparovič je natoľko pracovitý, že nebude mať problém to zvládnuť.


Myslíte, že protokol ho nezmení?

Nie. Roky som ho vnímal v hnutí, keď naň boli vyvíjané inakšie tlaky - a nezmenili ho.


Aké tlaky to boli?

V HZDS nebol v čelných orgánoch práve preto, že nebol dostatočne servilný. Hovoril si svoj názor, aj keď to bolo nepopulárne. S čím sme mnohí my ostatní mali problém. Kto tam povedal svoj názor, tak bol silne perzekvovaný.


Nemal výhodu toho, že bol druhým ústavným činiteľom krajiny s vysokou popularitou?

V mnohých obdobiach prevyšoval popularitu Mečiara, takže je samozrejmé, že Mečiar nebol samovrah a netrúfal si proti Gašparovičovi útočiť. Preto podľa mňa využil podľa jeho názoru správny moment na jeho odstránenie. Dnes sa ukazuje, že to správny moment nebol a že nijaký moment by nebol správny.


Ako vidíte dnes kauzu Gaulieder? Vie sa, že Gašparovič sa jeho vylúčeniu z parlamentu do poslednej chvíle bránil, bol rozhodnutý to nepodporiť a názor zmenil po nejakom dlhom telefonáte. To tvrdí jeho bývalý hovorca.

Zasa poviem len toľko, že v tej kauze sme boli všetci servilnejší ako on. Svoj názor v otázke Gauliedera presadzoval Gašparovič často aj vnútri HZDS. Chcel to riešiť normálnejšie a kompromisnejšie. Vtedy mal v hnutí napäté postavenie, bol pod veľkým tlakom. No rany si na verejnosti nelízal.


Neučil vás náhodou Gašparovič na práve?

Áno.


Vraj bol v časoch komunizmu obľúbeným profesorom, že chodil so študentmi aj na drink?

Takto som ho nezažil, čo mi je ľúto, to by mi bolo sympatické.


Kedysi ste povedali, že na Mečiarovi obdivujete "mozog, výkon, pamäť a snahu". Stále to platí?

Áno. Povedal som to preto, že chcem byť zaradený medzi pracovitých ľudí. Keby bolo u nás takých ľudí čo najviac, posunuli by sme sa niekde. Hovoril som o obdobiach, keď Mečiara mnohí vďaka výkonu, pracovitosti, vlastnostiam uznávali - boli to členovia VPN, kňažkovci i garnitúry, ktoré s ním boli vo vládnej koalícii. Ale nemalo sa to zvrhnúť na sebaukájanie, sebavyzdvihovanie, sebauprednostňovanie. Keby Mečiar nebol konfliktný typ, bol by vo svojej kariére vynikol a združoval. Ale on skôr rozbíjal. Ako bol na seba ako charizmatická osobnosť schopný nabaľovať davy, potom prišiel dovnútra a rozbíjal. Mnohí sa s ním aj spravodajsky hrali - stačilo mu posunúť informáciu, že je vnútorný nepriateľ a bol v stave ako kamikadze poškodiť vlastný politický subjekt.


Je preňho prehra s Gašparovičom v prezidentských voľbách najväčšou v jeho živote?

Áno.


Aké musí dnes prežívať pocity? Poznáte ho od roku 1990.

Hrozné. Gašparovič bol preňho zradcom - tak nazval každého, kto opustil HZDS alebo bol z hnutia vyštvaný. Nebola to pravda. Deštrukčnú činnosť v HZDS robil práve Mečiar. Tým, že blízkych ľudí okolo seba odstavoval, pretože tam videl rôzne tiene. Keď si niekto povedal svoj názor, už bol vyrezaný - ako zhubný nádor, ako metastáza, ktorá by sa mohla rozrastať. Potom nastane situácia, keď nik svoj názor nepovie a čaká sa na jediný verdikt. V posledných obdobiach - po tom, ako sa Mečiar naučil pred médiami ovládať - som veril tomu, že vekom a okolnosťami sa začína meniť. Ale v posledných reláciách pred voľbami sa mu podarilo masku strhnúť.


Čo mal Gašparovič v mediálnej zdatnosti navyše?

Má sympatický zjav a je slušný.


Gašparovič však odišiel od Mečiara až potom, keď ho nedal na kandidátku. Vy ste odišli z politiky až potom, keď ste sa ocitli na nezvoliteľnom 63. mieste. Nezvykne sa tomu hovoriť - urazení?

Nie. Ja by som z HZDS v tom období neodchádzal. Mečiar ma po prehratých voľbách vyzval, aby som odstúpil z pozície šéfa krajského predsedu HZDS za Banskobystrický kraj - aby som niesol zodpovednosť za neúspech. To sa mi zdalo až tristné - že ja, Macuška, v porovnaní s ním politický trpaslík, mám za to niesť politickú zodpovednosť. Pričom ľudia sa rozhodovali, či chcú, alebo nechcú Mečiara. Keď šli výsledky smerom hore, bola to jeho zásluha, keď smerom dolu, hľadal vinníkov.


Vtedy ste z HZDS odišli?

Nie. Mečiar ma zároveň vyzval, aby som zostal predsedom HZDS v Lučenci. Od čias vzniku VPN som tam bol predsedom viac ako 10 rokov - ako člen VPN a potom HZDS. Do politiky som odišiel od úspešne rozbehnutej advokácie i podnikateľskej činnosti. A keď som potom videl, ako sa ma nik nezastal, na politiku som zanevrel. Stačil jeden Mečiar, aby povedal - odíďte z funkcie, ja som to musel poslúchnuť a voličská základňa nepovie ani svoj názor. Všetci boli ticho. Takže ja som nebol nahnevaný na Mečiara, ale na ľudí okolo mňa.


Cítite dnes, že ste opäť v hre? Tej politickej?

Nie, v advokácii a podnikaní sa cítim dobre. Na politiku sa síce stále pozerám so záujmom, ale už je len mojím koníčkom.


Hlavné správy

Spoplatnený obsahKedy tu mávate leto? Vlani bolo v stredu

Reportáž z najchladnejšieho miesta na Slovensku.

Píše Emil Višňovský

Spoplatnený obsahDankova kauza ukázala, že naši politici si nevážia vzdelanie

Stačí im ničím nekrytý papier.

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní