Nikita Chruščov (vpravo) a Fidel Castro, kamaráti. FOTO archív ČTK |
Vyzuť si v strede naplnenej sály topánku a na vyjadrenie nesúhlasu ňou začať udierať do stola. Aj to je spôsob na získanie pozornosti. Použil ho muž, disponujúci potenciálom zničiť svet. To extempore napokon bolo len jedným z radu jeho exhibícií. Nikita Chruščov, prvý tajomník sovietskych komunistov, vstúpil takto do histórie diplomatických faux pas prvej kategórie. Topánkou búchal do stola na diplomatickej pôde Valného zhromaždenia OSN presne pred 45 rokmi, 12. októbra 1960.
Opilec
Nezvyčajnú situáciu zapríčinil Lorenzo Sumulong, vedúci delegácie Filipín, ktorý sa čudoval nad tým, že Sovietsky zväz napadá Západ za jeho imperializmus a sám zhltol a kočíruje celú strednú a východnú Európu. „Si chudobný Filipínec! Hlúpy poskok a lokaj imperialistov!“ reagoval sovietsky vodca. A aby svoju reakciu zdôraznil, vyzul si topánku a začal ňou udierať do rečníckeho pultu. Diplomati potom niekoľko dní riešili, koľ- ko promile alkoholu mal Chruščov v krvi. Výjavy opilca neboli uňho neobvyklé, takmer do mytológie sa dostala historka, že opit ý prvý tajomník KSSZ vracal v stave najvyššej opilosti na klavír. Aj tak ho však svetovo preslávil predovš etkým termín „chruščovova topánka“. Pred tromi rokmi dokonca vyšla kniha o komunikácii s názvom Chruščovova topánka a ďalšie spôsoby ako získať pozornosť od 1 do 1000. Stojí necelých 12 dolárov.
Hlupák?
Nielen topánkou však dokázal Chruščov upútať pozornosť. V OSN už niekoľkokrát predtým porušil diplomatickú etiketu, keď v rámci svojich erupcií hnevu reval napríklad na generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda alebo na britského ministerského predsedu Harolda Macmillana. Ten údajne reagoval po anglicky a obrátil sa na svojho tlmočníka so želaním, že by chcel počuť preklad slovo od slova, nech už Chruščov kričal čokoľvek. Na domácej scéne pritom nebol Chruščov taký zábavný. Vlastný národ pobavil hádam len veľkolepými plánmi na pestovanie kukurice. V jej produkcii sa chcel vyrovnať Spojeným štátom.
V rámci tohto plánu zoral nielen kazašské celiny, ale touto plodinou chcel vysadiť i Mesiac - na ktorý sa Američania dostali až v roku 1969. Mimochodom, päť rokov nato, ako bol Chruščov zosadený. ďalšie „výhody“ Chruščovovho namysleného vládnutia potom Rusi úplne „objavili“ až pri rozpade Sovietskeho zväzu, keď zisťovali, aké časti území premenoval na zväzové republiky. Napríklad, Ukrajina podľa neho dostala v roku 1954 názov Krymský polostrov.
Prognostik
Okolitý svet Chruščova stále berie ako netradičného predstaviteľa Sovietskeho zväzu. Jeho minulosť červeného komisára si vzal na paškál film Nepriateľ pred bránami. Chruščov tam konštatuje: „Vodka je luxus, ktorý máme, kaviár je luxus, ktorý máme tiež. Len čas je luxus, ktorý nemáme.“ (čtk)