Ľudia a udalosti
Agentúru ČTK zastavil len požiar

Vydané 29. 10. 2008 o 0:00 Autor: Braňo Ondrášik 

Bola prvou spravodajskou agentúrou Československa a pod tou istou značkou funguje dodnes. Svoje regionálne impérium vybudovala na troskách rakúskej tlačovej agentúry, prešla vojnami aj dvoma diktatúrami. Včera uplynulo presne 90 rokov od vzniku Československej tlačovej kancelárie – ČTK, ktorá dnes stále funguje v Česku ako ČTK a na Slovensku je jej nástupkyňou TASR.

Hoci so vznikom Československa vznikla aj oficiálna tlačová agentúra, agentúrne spravodajstvo existovalo v krajine aj predtým.

Už v roku 1867 vznikla v Prahe pobočka rakúskej k.k. Telegraphen-Korrespondenz-Bureau. Tá bola mimochodom prvou štátnou tlačovou agentúrou na svete. V Uhorsku zasa od roku 1883 fungovala agentúra MTI.

Prvé správy

Aj skratka ČTK je staršia ako Československo. Po prvýkrát sa objavila na začiatku prvej svetovej vojny vo Washingtone z vôle tamojšieho českého exilu a „Česká tisková kancelář“ bola založená aj Tomášom G. Masarykom v Londýne v roku 1916.

Prvé oficiálne správy pod značkou ČTK uzreli svetlo sveta v prvý deň Československej republiky.

Hlavným poslaním agentúry bolo vtedy budovanie štátu, a tak sa niet čo čudovať, že prvé správy boli o odovzdaní vojenskej moci a o plenárnom zasadnutí Národného výboru československého. Vlastne mu bola zo začiatku priamo podriadená.

Čoskoro sa však premenila na štandardnú štátnu tlačovú agen­túru. Na Slovensku v decembri toho roku vznikla Slovenská tlačová kancelária v Žiline. Pracovali v nej dvaja redaktori a denne vydali aj pätnásť strán správ. Už o tri mesiace sa slovenská agentúra presťahovala do Bratislavy, kde sa zlúčila s ČTK. Pražské ústredie potom budovalo pobočky aj na Podkarpatskej Rusi.

V dvadsiatych rokoch agentúra rapídne expandovala najmä zásluhou riaditeľa Emila Čermáka.

Otvárali sa zahraničné kancelárie, uzavreli sa dohody s britským Reuterom, francúzskym Havas a ešte predtým s nemeckým Wolffom. Spoluzakladala prvú európsku organizáciu tlačových agentúr – Agences Allieés.

Nacistická cenzúra

Mníchovský diktát a druhá svetová vojna znamenali koniec slobodného agentúrneho spravodajstva na našom a českom území. Pražskí redaktori ČTK sa pridali k odboju proti protektorátnej vláde a zaplatili zato životmi.

Nacisti na čele s Wolfgangom Wolframom von Wolmarom riadili priamo zo sídla agentúry celú cenzúru. V máji 1945 počas oslobodzovania štátu vypukol v budove požiar. ČTK vtedy prvýkrát prerušila spravodajstvo. Živel pohltil archív slovného spravodajstva.

Počas vojny na tom nebola o nič lepšie ani slovenská STK, tá bola cenzúrnym orgánom a sama podliehala cenzúre. Priatelila sa iba s ďalším fašistickými agentúrami v Nemecku, Taliansku či Chorvátsku. Počas Po­vstania však vysielala aj Zpravodajská agentúra Slovenska (ZAS).

Komunistická totalita

Po vojne sa ČTK rýchlo dostala pod tvrdú kontrolu inej totality – komunistickej cenzúry.

Počas Pražskej jari v roku 1968 ešte chvíľu redaktori vzdorovali, keď neodvysielali text o legalizácii sovietskej okupácie, no ich odboj bol zakrátko potlačený. Vtedy prerušila ČTK vysielanie druhý a zatiaľ poslednýkrát.

Dva druhy správ

V čase totality agentúra vydávala dva typy správ. Jedny verejné a druhé neverejné, určené pre straníckych a štátnych papalášov.

No expandovala: mala také množstvo zahraničných spravodajcov ako nikdy predtým alebo potom. Vysielala nielen v češtine a slovenčine, ale aj v angličtine, ruštine, francúzštine a španielčine.

V roku 1992 sa Československá tlačová kancelária rozdelila na českú ČTK (Česká tisková kancelář) a slovenskú TASR (Tlačová agentúra Slovenskej republiky).

Obe agentúry mali úplne iné príbehy. Jedna sa rýchlo zmenila na verejnoprávnu inštitúciu a hoci od roku 1996 nezobrala od štátu ani korunu, hospodárila s prebytkom.

Expanduje na Slovensko, má desiatky redaktorov, stovky zamestnancov a spravodajcov v deviatich krajinách.

TASR je príbehom štátnych zásahov, ekonomického kolapsu a pomalej reformy.

V novodobej histórii sa však slávna ČTK nevyhla aj spravodajským lapsusom. K tým najznámejším patrí vydávanie nekrológov živých osobností. V roku 1998 pochovala vtedajšieho českého prezidenta Václava Havla.

Ešte predtým nechala zomrieť spisovateľa Jaroslava Foglara.

Ten si dokonca správu vypočul v rádiu.

Československá tisková kancelář

 vznikla 28. 10. 1918

 v dvadsiatych rokoch sa transformuje na modernú tlačovú agentúru

 počas 2. svetovej vojny je obsadená nacistami

 počas okupácie sovietmi vysielala z náhradných priestorov

 súčasná verejnoprávna ČTK vzniká v roku 1992


Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča

Ako demokrati hľadali kandidát na prezidenta.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Spoplatnený obsahDanko chce bozkávať vence

Na klamstvách spoluprácu založiť nemôžeme.

Československá tlačová kancelária sa v roku 1992 rozdelila na českú ČTK (na snímke) a TASR.

Československá tlačová kancelária sa v roku 1992 rozdelila na českú ČTK (na snímke) a TASR.

Foto: ARCHÍV ČTK

  • 4 hodiny
  • 24h
  • 3dni
  • 7dní